Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       28. marec 2002 Ukrajina pred voľbami Miroslav Neoveský V nedeľu pristúpia ukrajinskí voliči k urnám, aby zvolili nový, 450-členný parlament. Vyše 1.000 medzinárodných pozorovateľov bude monitorovať ich priebeh, aby posúdili, či boli voľby nielen slobodné, ale aj spravodlivé. Správy z predvolebnej Ukrajiny, bezprostredného východného suseda Slovenska, sú však v tomto smere viac ako pochmúrne. V téme pokračuje Miroslav Neoveský. Podľa štatistík vraj Ukrajina zaznamenala vlani deväťpercentný hospodársky rast. Vo väčšine „normálnych krajín“ by to znamenalo, že vládna zostava má víťazstvo vo voľbách vo vrecku. Na Ukrajine je to však inak. Nový volebný blok „Za jednotnú Ukrajinu“, na čele ktorého stojí súčasný ministerský predseda Anatolij Kinach, v prieskumoch iba donedávna sotva dosahoval 4-percentnú hranicu, potrebnú pre vstup do parlamentu. Väčšine vyše 50-tich miliónov obyvateľov sa totiž napriek spomínanému rastu nezlepšila ich situácia. Oproti tomu najobľúbenejšiemu politikovi krajiny, bývalému premiérovi a hospodárskemu reformátorovi Viktorovi Juščenkovi, by sa mohlo podariť po prvý raz od pádu komunizmu vystriedať komunistov ako najsilnejšiu parlamentnú frakciu. V prieskumoch verejnej mienky jeho blok „Naša Ukrajina“ vykazuje 20 až 25 percent, zatiaľ čo Komunistická strana, spoliehajúca sa na jadro svojich voličov, by mala zostať pod 20-timi percentami. Veľmi silným politickým zoskupením však je aj blok „Za jednotnú Ukrajinu“, nad ktorým má záštitu prezident Kučma. Medzi ľudom sa mu hovorí „Strana vrchnosti“, keďže k nej patrí aj rad najmocnejších oligarchov. Tam, kde sa jeho kandidátom nedostáva popularity, tam im pomáha „administrativnyj resurs“, to znamená prostriedky výkonnej moci, siahajúce až do provincií, médií a jednotlivých podnikov. Aj to je dôvod, prečo ich preferencie naraz stúpli až na 15 percent. Podľa správ z Ukrajiny sú celkom bežnými prostriedkami ich predvolebného boja útoky na kancelárie opozície, na jednotlivých jej politikov, zastrašovanie a manipulácia predvolebnej registrácie kandidátov. O mandáty v 450-člennom parlamente, o polovici ktorých sa rozhodne v jednomandátových okrskoch prostou väčšinou a druhej polovici na straníckych kandidátkach pomerným systémom, sa dovedna uchádza vyše 30 strán. Experti však očakávajú, že nanajvýš 8 až 9 sa ich do parlamentu napokon aj dostane. Zložitosť predvolebnej situácie na Ukrajine zhrnul Paul D´Anieri, profesor politických vied Kansaskej Univerzity a jeden z čelných expertov na súčasnú ukrajinskú politiku, nasledovne: AUDIO „Veľkou témou agendy je: „Ste za Kučmu, alebo proti?“ Lenže, aj ľudia,ktorí sú proti Kučmovi, sa delia na dve nezlučiteľné skupiny. Na pro-Jučšenkovu a pro-Tymoščenkovej na jednej a na druhej strane na prívržencov Komunistickej a Socialistickej strany. Osobitne Komunistická strana je nezlučiteľná s pro-Juščenkovou skupinou. Takže, nie je to jednoducho „za“ a „proti“, lebo aj tieto skupiny sú rozdelené voči sebe. Je to však referendum v tom zmysle, že počet hlasov pre Juščenka a Tymoščenkovú naznačí, aká silná je opozícia proti Kučmovi.“ Od vyhlásenia nezávislosti Ukrajiny uplynulo vyše desať rokov, ale krajina ešte stále nenašla svoje miesto. Geopoliticky nepatrí ani k Západu, ani k Východu a hospodársky sa Kyjev síce zriekol plánovaného hospodárstva, ale zároveň má k slobodnému trhovému hospodárstvu ešte veľmi dlhú cestu. Svedčí o tom aj skutočnosť, že približne polovica obyvateľov je nielen za pridruženie s Európskou úniou, ale dokonca za plné členstvo krajiny v nej. Na druhej strane však práve taký istý podiel Ukrajincov je za ešte užšie vzťahy s Ruskom, najväčším obchodným partnerom krajiny. Že to však nie je len obchodný partner, o tom zasa svedčí to, že šéf kremeľskej administratívy Vološin vyslovil odporúčanie, aby Ukrajinci volili „Stranu vrchnosti“ a komunistov. A primátor Moskvy Lužkov prišiel so svojou troškou do mlyna keď o Kryme hovoril ako o regióne Ruska.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...