Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       2. apríl 2002 Ukrajina po voľbách: varovanie i pre slovenských voličov Peter Gabaľ Stagnujúca ekonomika, vysoká miera korupcie, prerastanie politickej moci s ekonomickou a najmenej dve neobjasnené vraždy s politickým podtextom – to je stručný popis Ukrajiny posledných rokov. Po víkendových voľbách nie je vylúčené, že u najväčšieho suseda Slovenska v najbližšom čase nebude možné odvolať žiadnu z týchto nelichotivých charakteristík a ešte k nim celkom ľahko môže pribudnúť aj politická nestabilita. Zatiaľ je však ešte všetko vo vývoji. Referuje o ňom Peter Gabaľ. Keď je volebných víťazov priveľa, môže byť skutočným víťazom demokracia, nutnosť dohody a spolupráca. Ale veci sa môžu zbehnúť inak a prevládnuť môže patová situácia a prešľapovanie na mieste. Tá druhá - horšia možnosť sa po víkendových voľbách na Ukrajine javí ako oveľa pravdepodobnejšia. Definitívne úsudky bude možné robiť až po zrátaní všetkých mandátov v jednokomorovom parlamente, ktorý má dve časti: jeho polovica je volená zo straníckych kandidátok, a tam sú víťazi už známi. Štvorpercentný prah prekročilo šesť strán a najväčšie zisky dosiahla opozícia – horšie je, že sú to vlastne opozície dve. Najviac, takmer 24 percent hlasov získal blok s názvom Naša Ukrajina, vedený bývalým premiérom Viktorom Juščenkom, ktorý má povesť prozápadného reformátora. S 20imi percentami mu na chrbát dýchajú komunisti, od ktorých ani prozápadnú ani proreformnú orientáciu nečakajú ani najväčší rojkovia. Ale rovnako ako Juščenko sú aj komunisti v opozícii voči vládnucej strane s názvom Za jednotnú Ukrajinu, ktorú vedie šéf prezidentskej kancelárie Volodymyr Lytvyn a ktorá je stranou prezidenta Leonida Kučmu a premiéra Anatolija Kinacha. Tá je na treťom mieste s 12imi percentami hlasov. Ďalšie tri strany získali zhodne asi po 7 percent. Sociálni demokrati sa pridajú k prezidentovej strane, kým socialisti a strana bývalej vicepremiérky Julie Timošenkovej majú bližšie k expremiérovi Juščenkovi. Po obsadení druhej polovice parlamentu jednotlivcami priamo volenými v jednomandátových obvodoch si zrejme polepší prezidentova strana, ale celkové zastúpenie najsilnejších strán sa zase rozriedi zástupcami neúspešných zoskupení a nezávislými kandidátmi. Výsledkom je, že nikto nebude mať v ukrajinskom parlamente väčšinu. Prezidentská strana sa nachádza v akomsi pomyselnom strede, ale spájajú sa ňou obvinenia zo zneužívania moci, podpory korupcie a podielu na vražde opozičného novinára Heorhija Gongadzeho. Paradoxom je, že tento pomyselný stred je považovaný za obhajcu záujmov veľkokapitálu a má silného spojenca v sociálnych demokratoch. A pokiaľ ide o odpor voči reformám, čas od času sa k tomuto bloku radi pridávajú aj opoziční komunisti. S nimi i s provládnymi sociálnymi demokratmi odmieta spolupracovať reformne orientovaný expremiér Juščenko, ktorého zase podporujú socialisti, považovaní za reformnú ľavicu. Podľa Tarasa Kuzia, experta na Ukrajinu z Univerzity v kanadskom Toronte, sa po voľbách veci vyvinú takto: AUDIO: "Juščenkov blok bude iste spolupracovať s pro-prezidentskými stranami, pokiaľ pôjde o reformné ciele – privatizáciu a podobne. Nebudú však schopní dohodnúť sa na ďalších otázkach. Samotný Juščenko vyhlásil, že nikdy nebude spolupracovať so sociálnymi demokratmi a komunistami. Pro-prezidentské strany, ktoré zastupujú záujmy oligarchie, budú spolupracovať s kým práve budú potrebovať – ako sme videli v minulosti, keď záujem ekonomickej oligarchie o odstránenie Juščenka z funkcie premiéra podporili aj komunisti." Hoci možných riešení situácie je viac, a isto prídu na pretras aj možnosti dnes neočakávané, zatiaľ úvahy smerujú k pokračovaniu pro-prezidentskej vlády Anatolija Kinacha bez väčšiny v parlamente, a s hľadaním jednorazových spojencov. Pre Slovensko to nie sú príliš dobré správy. Jednak je dosť možné, že jeho východný sused sa bude ďalej potácať v ekonomickej biede, korupcii a ešte i politickej nestabilite. A po druhé, ak sa nezmenia postoje slovenských voličov alebo strán, podobná patová situácia pri zostavovaní vlády môže na jeseň nastať i v slovenskom parlamente.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...