Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       4. apríl 2002 Predvolebné témy v Maďarsku Anna Rausová Približne osem miliónov voličov bude v Maďarsku túto nedeľu môcť vyberať z vyše 1000 uchádzačov z 39-ich politických strán poslancov do 386-členného parlamentu. Niektoré nedávne prieskumy verejnej mienky dávali vládnemu Zväzu mladých demokratov, známemu pod skratkou FIDESZ, až desaťpercentný náskok pred hlavným rivalom – Maďarskou socialistickou stranou. To ale podľa komentátorov ešte nenaznačuje jednoznačného víťaza volieb z dôvodu kombinácie pomerného a väčšinového volebného systému, navyše druhé kolo sa bude konať 21. apríla. Už teraz je však jasné, čo boli hlavné predvolebné témy. FIDESZ-u sa pod vedením najmladšieho premiéra v modernej histórii Maďarska – dnes 38-ročného Viktora Orbána – podľa niektorých západných médií podarilo zrýchliť ekonomický rast, zraziť nezamestnanosť z 9 na menej ako 6 percent, infláciu zo 16 na 7 percent. Podľa britského týždenníka Economist vzrástla od roku 1999 priemerná mzda v Maďarsku o 72 percent a tamojšia ekonomika zaznamenala najväčšiu obnovu v strednej Európe. Americké noviny Wall Street Journal prirovnali Maďarsko k ekonomickému zázraku „keltského tigra“ – Írska. Objavujú sa však aj skeptickejšie hodnotenia. Napríklad maďarský publicista Peter Morvay v týždenníku Domino fórum poukazuje na rast centralizácie politického a ekonomického života, korupcie a rozdávanie financií z rozpočtu pred voľbami. Vodca FIDESZ-u však vošiel počas predvolebnej kampane do povedomia doma i v zahraničí predovšetkým výrokmi o potrebe zrušenia Benešových dekrétov a zákonom o zahraničných Maďaroch. V predvolebnom boji vsadil jednoznačne na zahraničnopolitické témy. Analytici a pozorovatelia politického života v Maďarsku vidia za národnými témami boj o voličov z radov nacionalisticky ladenej populácie, i keď Orbánovi sa niekedy ťažko dá dokázať „nacionalistický úmysel“ priamo z jeho výrokov. Krajanský zákon, ktorý vzbudil napätie vo vzťahoch s Rumunskom a so Slovenskom, okrem iného finančne podporuje Maďarov za hranicami a mohol by mať tiež kontraproduktívny účinok. Napriek ekonomickým úspechom je totiž priemerný mesačný plat v Maďarsku iba 250 dolárov, tamojší voliči by sa mohli z pragmatických dôvodov postaviť paradoxne proti solidarite s krajanmi v susedným štátoch. Tento názor zastáva korešpondent z Budapešti pre britské podnikateľské noviny Financial Times Kester Eddy : AUDIO: „Vidím to ako súčasť predvolebnej ponuky FIDESZ-u, bude populárny u tých Maďarov, ktorí sa cítia poškodení dohodou z Trianonu a stratou veľkého panstva, v ktorom predtým vládli Maďari. Je to teda súčasť hry ako získať takýto typ voličov. Ale ich súhlas bude platiť iba dovtedy kým nezačnú strácať zamestnanie alebo cítiť, že Maďarsko platí príliš veľa za etnických Maďarov v zahraničí“. Krajanský zákon podľa Eddyho nielenže vyostril napätie medzi Budapešťou a susedmi, ale spôsobil znepokojenie aj v Európskej únii: AUDIO: „Krajanský zákon je jedna z tém, ktorú tie krajiny únie, s ktorými som hovoril, sledujú veľmi pozorne a nad ktorou zalamujú chvíľami rukami“. Skutočné obavy však vyvoláva predstava, že do parlamentu sa opäť dostane krajne-pravicová Strana maďarskej spravodlivosti a života Istvána Csurku a že FIDESZ by ju v prípade potreby prijal za kľúčového spojenca. To síce Orbán oficiálne odmieta, ale v roku 1998 podobne odmietal spoluprácu s Torgyánovou Nezávislou maloroľníckou stranou, ale nakoniec ju nadviazal. Otvorená koalícia s Csurkovou protiamerickou, protieurópskou a antisemitskou stranou by podľa analytikov poškodila medzinárodné vzťahy Budapešti osobitne v krehkom období pred vstupom do Európskej únie. Navyše by to nebol najpovzbudzujúcejší signál pre zahraničných investorov.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...