Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 25. júl 2008       6. apríl 2002 Ani vyslanie Powella do oblasti neutíšilo kritikov Bushovej blízkovýchodnej politiky Gabriel Sedlák Americký sprostredkovateľ Anthony Zinni sa v piatok stretol s palestínskym lídrom Jásirom Arafatom po prvýkrát od začiatku už týždeň trvajúcej mohutnej izraelskej operácie na Západnom brehu Jordánu. Posledný vývoj udalostí však prispel aj k tomu, že sa americký prezident George Bush rozhodol vyslať do oblasti svojho ministra zahraničných vecí Colina Powella. Americká blízkovýchodná politika sa v poslednom čase stala terčom kritiky nielen vo svete, ale čiastočne aj na stránkach domácej tlače. Výsledkom dramatických udalostí uplynulých dní, kedy poldruha roka trvajúce palestínske povstanie už skutočne začal prerastať do vojny, bolo štvrtkové pätnásťminútové vystúpenie prezidenta Georgea Busha. AUDIO: “Keď 18-ročné palestínske dievča spácha samovraždu odpálením nálože na vlastnom tele tak, že pritom zabije 17-ročné izraelské dievča, budúcnosť umiera. Budúcnosť palestínskeho ľudu i budúcnosť izraelského ľudu.” Bush okrem toho, že oznámil cestu šéfa diplomacie Colina Powella na Blízky východ, vyzval Izrael, aby sa jeho jednotky stiahli z palestínskych miest, a Palestínčanov, aby prestali so samovražednými útokmi na Izrael. Na adresu Jásira Arafata americký prezident George Bush povedal. AUDIO: “Predseda palestínskej samosprávy sa nestavia proti terorizmu dostatočne dôrazne. Situáciu, v ktorej sa ocitol, si do veľkej miery spôsobil sám. Zmeškal príležitosť a zradil nádeje ľudí, ktorých mal viesť.” Avšak nekompromisný bol Bush aj voči Izraelčanom. AUDIO: "Amerika uznáva právo Izraela na obranu pred terorom. Ibaže kvôli vytvoreniu základov budúceho mieru prosím Izrael, aby zastavil svoje vpády na územia pod palestínskou kontrolou a začal sa sťahovať z tých miest, ktoré najnovšie okupoval." Americký prezident Bush počas svojej volebnej kampane pred dvoma rokmi opakovane dával najavo, že je za skromnejšiu americkú vojenskú prítomnosť v zahraničí, vrátane napríklad Balkánu, ako aj za nižšiu politickú angažovanosť na Blízkom východe. Hneď v prvom roku jeho pôsobenia v Bielom doma sa však udiali veci, ktoré mu neumožnili venovať sa predovšetkým domácim témam a spôsobili naopak, že americkí vojaci sú dnes vo svete ešte viditeľnejší než pred Bushovým nástupom do funkcie. No možno práve vedenie boja proti medzinárodnému terorizmu nedovoľovalo súčasnej americkej administratíve sústreďovať sa dôsledne na neutíchajúci konflikt na Blízkom východe. A tak dnes ani priamo v Spojených štátoch nie je zriedkavá kritika Bieleho domu za jeho nekonzistentnosť v prístupe ku konfliktu medzi Izraelom a Palestínčanmi. Viacerí Bushovi kritici mu vyčítajú, že opakovane vyzýva Izrael i Palestínčanov, aby boli zdržanliví, no väčšinou odsudzuje iba palestínsky terorizmus. A k tomu dodávajú, že veci sa dostali už tak ďaleko, že je dnes ťažké docieliť nejaký pokrok. Jedným z tých, ktorí Bushovi vyčítajú nesúlad v jeho postojoch, je Nathan Brown, profesor politických vied a medzinárodných otázok z Univerzity Georgea Washingtona v americkom hlavnom meste. AUDIO: „Keď som počul jeho vystúpenie, pomyslel som si, že 75 percent jeho obsahu bolo totožných s tým, čo sme počuli pred týždňom, kedy zaznela takmer neobmedzená podpora izraelskej vojenskej kampane. A zvyšných 25 percent obsahovalo zmienky o palestínskom štáte, vyslaní Colina Powella do oblasti a výzvu na stiahnutie sa Izraela.“ Viac ako z jeho pohľadu kritizovateľné časti Bushovho vystúpenia znepokojuje Browna otázka, nakoľko úspešná môže byť misia Colina Powella, či sa mu vôbec podarí stretnúť sa s Arafatom. V tomto smere je však prísľubom dnešné stretnutie amerického sprostredkovateľa Anthonyho Zinniho s palestínskym lídrom. Delegácii Európskej únie to Šaronova vláda neumožnila. Aj to svedčí o oveľa väčšej šanci Američanov čokoľvek na Blízkom východe podniknúť. Ku kritikom Bushovej politiky patrí aj penzionovaný generál Edward Atkeson, ktorý spolupracuje s washingtonským Strediskom pre bezpečnostné a medzinárodné štúdie. AUDIO: „Sú tam dve súperiace strany: jedna chce bezpečnosť, druhá štát. Nie je to žiadna veda povedať: Dajme každému to, čo chce. Problém je samozrejme v detailoch. Dokiaľ budete chcieť, aby sa najprv prestalo bojovať, jedna strana tým získa svoje, čo však dáva chabú nádej tej druhej strane, že napokon tiež získa, čo chce.“ Atkeson sa domnieva, že kým Bushova vláda toto nepochopí, palestínske samovražedné útoky sa neskončia. V súvislosti so včerajším Bushovým vystúpením sa však objavili aj názory, že zabránilo Arafatovmu politickému koncu a povzbudilo palestínskych samovražedných útočníkov. A denník Wall Street Journal k tomu dodáva, že prozápadná vláda v Iraku, ktorý dnes vypláca rodiny palestínskych „martýrov“, urobí viac ako sto ciest Colina Powella do oblasti.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...