Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 30. august 2008       17. apríl 2002 O aký ľud sa opiera európska demokracia, čiže vláda ľudu? Peter Gabaľ Európu obchádza strašidlo: tentoraz je to strašidlo írskeho referenda. Obyvatelia západného kúta Európskej únie vlani odmietli zmluvu z Nice. Bez nej nebude možné prijať nových členov, a zmluva zase nemôže platiť bez potvrdenia všetkými členskými štátmi. Kým južania to vzali z iného konca a Taliani a Gréci ju potvrdili v národných parlamentoch, v Írsku sa bude opakovať ľudové hlasovanie, ktorého sa Brusel bojí ako čert kríža. Komisár Európskej únie pre jej rozšírenie Günther Verheugen apeluje na Írov, aby si uvedomili svoju zodpovednosť za osud Európy, kým v zákulisí sa ozýva frflanie euro-úradníkov, či nestačilo zastúpiť írsky ľud parlamentom v Dubline. Ako je to ale s európskym ľudom a s demokraciou v Únii? Grécke slovo "demos" znamená ľud, a je koreňom slova demokracia, ktoré označuje vládu ľudu a pre ľud. Potom však znie logicky úvaha, že kde nie je "demos", tam nemôže byť ani demokracia. A že ak neexistuje čosi také, ako európsky ľud, nieto európsky národ, potom ani štruktúry Európskej únie nemajú o čo oprieť svoju legitimitu. Tomuto postoju oponujú názory, že spoločné duchovné a kultúrne dedičstvo grécko-rímskeho sveta sú predsa spoločnou základňou európskeho ľudu, hoci jeho existencia je znejasnená predsudkami, ktoré sa spájajú so súčasnými národnými štátmi. V zápale argumentov o ekonomickej výhodnosti jednotnej meny, spoločného trhu bez bariér či podpory z rozvojových fondov tieto otázky môžu pôsobiť akademicky, lenže Európska únia je čímsi viac, než len hospodárskym združením, a človek predsa nevstupuje do manželstva iba preto, že to môže byť v niektorých ohľadoch ekonomicky výhodné. Ale - reč je najmä o demokracii. A tá je podľa kritikov sporná. Jeden z popredných kritických hlasov patrí docentovi írskej Trinity College Anthonymu Coughlanovi, ktorý si myslí, že Európska únia nemá skutočné oprávnenie prijímať zákony. Podľa neho stabilnú spoločnosť určuje jasný pocit národnej vzájomnosti a spolupatričnosti, v rámci ktorého sa jej členovia podriaďujú platným normám a rozhodnutiam väčšiny. V Európskej únii však Coughlan nič podobné nevidí: AUDIO: Projekt Európskej únie zriaďuje nadnárodnú identitu, čo je svetový unikát, pretože nikde inde vo svete sa suverénne štáty nevzdávajú štátnej moci v prospech nadnárodných orgánov, ktoré prijímajú zákony, ale ľudia nemajú možnosť zasahovať do tejto tvorby práva. Veď ako môžu Česi, Íri alebo Briti ovplyvniť európske právo? Nemôžu, nanajvýš môžu ovplyvniť, ako bude hlasovať vláda, ale tá môže byť prehlasovaná Európskou radou ministrov. To je základný problém demokracie, a myslím si, že je neriešiteľný. Coughlanovi však oponuje Karen Smithová z londýnskej School of Economics. Nie je si síce istá, či spoločné kultúrne a duchovné dedičstvo postačuje na utvorenie európskeho spoločenstva, hodného pomenovania "demos", no myslí si, že vládnutie v Európe sa svojím štýlom nelíši od vládnutia v národných štátoch, ktoré sa tiež neopierajú o pevné a jednoliate spoločenstvá: AUDIO: V tomto zmysle ktorákoľvek národná vláda je cudzou štruktúrou vnútenou ľudu, pretože niet krajiny - ani v západnej Európe, a už vôbec nie vo východnej Európe – kde by bolo jediné súrodé národnostné spoločenstvo. V každej krajine sa nachádzajú rôzne národnosti, ktoré v priebehu tisícročia emigrovali a brázdili kontinent; takže tvrdiť, že ktorákoľvek národná vláda vládne v mene jednotnej národnostnej skupiny, je jednoducho klamstvo. Z tohto pohľadu ktorákoľvek vláda je vnútená ľuďom, ktorých nemusí vystihovať charakteristika ľud – "demos", lenže je to práve naopak: historicky práve vlády utvorili to, čo označujeme pojmom "demos". Kdesi uprostred sa nachádza hlas, ktorý pochádza z jednej z kandidátskych krajín. Profesor Alexander Smolar z varšavskej Nadácie Štefana Bátoryho hovorí: AUDIO: Naozaj ešte nepociťujeme súnáležitosť k politickému spoločenstvu zvanému Európa; v ktorejkoľvek kritickej chvíli budú ľudia bojovať za svoje národné záujmy. Iste, sčasti je to dôsledok metód, dodnes používaných v procese európskeho zjednocovania, spojených s menom jedného zo zakladateľov Európskej únie Jeana Monneta, ktorého stratégia bola nepomenúvať zjednocovací proces politickými pojmami, ale skôr nastoľovať politické zmeny ako dôsledky jednotlivých ekonomických zmien. Profesor Smolar akoby do istej miery dával za pravdu svojmu írskemu kolegovi, ale na rozdiel od Coughlana považuje otázku európskej spolupatričnosti a legitimity rozhodnutí Únie za riešiteľnú. Podľa Smolara by európske povedomie povzbudilo, keby občania Únie priamo volili nielen poslancov Európskeho parlamentu, ale raz napríklad aj európskeho prezidenta. Väčší problém vidí Alexander Smolar v psychologickej rovine, a to najmä v kandidátskych krajinách: AUDIO: Problém je v tom, že po opustení sovietskeho priestoru s obmedzenou suverenitou je veľmi ťažké pripustiť, že v modernom svete, aby ste mali väčší vplyv na svoj vlastný osud, mali by ste odovzdať časť svojej suverenity v mene posilnenia európskych štruktúr. To je zaiste problém nových demokracií.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...