Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 7. september 2008       19. apríl 2002 EÚ koncipuje novú politiku pre budúcich susedov Martina Miššíková 19.4.2002 Ilegálna migrácia sa považuje za jeden z najvážnejších problémov súčasnosti. Má vážny dopad aj na také otázky, akými sú rýchlosť rozšírenia Európskej únie, či dokonca budúci počet jej členov. Táto otázka je osobitne citlivá pre Slovensko, susediace s Ukrajinou. V tomto týždni sa v Bruseli začalo diskutovať o politike voči štátom, ktoré po rozšírení zostanú za dverami Únie. Európska únia sa zamýšľa nad tým, ako vybudovať nadštandardný vzťah s krajinami, ktoré sa po rozšírení stanú jej susedmi. Návrh zaoberať sa touto otázkou predložili v pondelok ministri zahraničných vecí Veľkej Británie a Švédska. Nová politika voči budúcim susedom by sa mala týkať predovšetkým Ukrajiny, Bieloruska a Moldavska. Európsku úniu trápia v prvom rade obavy z nelegálnej migrácie. Preto jednou z najdôležitejších tém pri jednaní s kandidátskymi krajinami je otázka zabezpečenia ich hraníc. Tie totiž budú raz vonkajšími hranicami rozšírenej únie. Z Ukrajiny, Bieloruska a Moldavska prichádza množstvo nelegálnych prisťahovalcov. Navyše sú tiež tranzitnými krajinami pre utečencov z Ázie. Brusel sa preto rozhodol prísť s politikou zameranou špeciálne na tieto krajiny. Je v záujme Európskej únie, aby sa jej perspektívni susedia stali stabilným regiónom, kde bude migrácia pod kontrolou. V rámci prebiehajúcej diskusie sa hovorí o „novom type vzťahov“. Ukrajina, Bielorusko a Moldavsko sú označované ako perspektívni „blízki susedia“. Existujú však rôzne návrhy ako novú susedskú politiku koncipovať. Napríklad Švédsko zastáva názor, že by sa nemala dotýkať výlučne iba troch spomenutých krajín, ale všetkých budúcich susedov od Ruska na severe až po Maroko na juhu. Švédsky návrh vyvolala napokon diskusiu, či pristupovať ku všetkým budúcim susedom rovako, alebo individuálne. Komisár Európskej únie pre zahraničné vzťahy Chris Patten bol poverený vypracovaním správy o tom, ktorý z týchto prístupov bude najvhodnejší, a či je vytvorenie „novej susedskej politiky“ vôbec žiaduce. Podľa jeho hovorkyne Emmy Udwinovej je však zrejmé, že Brusel bude takúto politiku potrebovať: AUDIO: „Existujú reálne obavy z vytvorenia novej priepaste medzi stále bohatšími krajinami Európskej únie a ich susedmi, ktorí nepožívajú výhody členstva v Únii. Priepasť medzi bohatými a chudobnými je vždy príčinou nestability a povzbudzuje nelegálnu migráciu.“ Minister zahraničných vecí Veľkej Británie Jack Straw vyhlásil, že Únia by sa mala už teraz začať podieľať na riešení problémov v danej oblasti. To znamená viac podporovať tamojšie ekonomické reformy, boj s organizovaným zločinom a obmedzenie nelegálne prisťahovalectvo. Hovorca Medzinárodnej organizácie pre migráciu so sídlom v Ženeve, Jean-Philippe Chauzy popisuje dva spôsoby, ktorými sa dá tento jav regulovať priamo tam, kde vzniká. Prvou možnosťou sú informačné kampane zoznamujúce ľudí s rizikami ilegálneho prekročenia hraníc Európskej únie. Informujú o tom, že mnohí utečenci prišli o život, alebo utrpeli vážne zranenia, keď ich prevádzači v kritickej chvíli ponechali ich osudu. Druhou zásadnou vecou je podľa Chauzyho sprísnenie zákonov a tvrdšie tresty pre nelegálnych prevádzačov. Určité programy však môžu ponúknuť aj krajiny Európskej únie: AUDIO: „Iný spôsob, akým možno migráciu vhodne riešiť, sú programy na usmernenie prisťahovalcov. Taliansko malo napríklad minulý rok pilotný program pre 5 000 ľudí z Albánska a Balkánu. Zamestnali ich v poľnohospodárstve, stavebníctve a oblasti turistiky.“ Dodajme, že taliansky program regulovanej migrácie bol úspešný a stretol sa s veľkým ohlasom. Utečencom umožnil zarábať peniaze legálnym spôsobom a hostiteľskej krajine priniesol čiastočné uspokojenie dopytu po pracovnej sile. V budúcnosti by práve podobné programy mohli pomôcť Európskej únii čiastočne riešiť problém prisťahovalcov. Keďže Slovensko je vážnym uchádzačom o členstvo v Európskej únii, otázka ochrany jeho východných hraníc sa stáva mimoriadne dôležitou už teraz. Čím lepšie budú chránené, tým prijateľnejším kandidátom bude Bratislava pre Brusel.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...