|
|
| |
|
Dnes je sobota, 30. august 2008 |

|
|

|
19. apríl 2002
|
Milióny Talianov majú čosi proti vláde
|
Peter Gabaľ
|
Vláda talianskeho premiéra Silvia Berlusconiho je v úzkych. V krajine srdečných, ale i zápalistých ľudí sa nevládne ľahko: dôkazom je pol storočia politickej nestability a striedania vlád, ešte donedávna v ani nie ročných cykloch. Berlusconiho situácia je o to ťažšia, že je pravicovým premiérom v štáte so silnou ľavicovou tradíciou, kde z času na čas nepohrdli vo vláde ani komunistami; s veľmi silným vplyvom odborov, a v neposlednom rade s ešte živou spomienkou na teroristickú skupinu Červené brigády, ktorá po sérii ničivých atentátov a vrážd v 70 a začiatkom 80. rokov smutne vstúpila do histórie únosom a vraždou vtedajšieho kresťansko-demokratického premiéra Alda Mora. Túto hroznú spomienku minulý mesiac oživila smrť vysokého vládneho úradníka, ktorá nesie všetky znaky vraždy, spáchanej touto teroristickou skupinou či niekým, kto sa za ňu vydáva. Obeťou bol Marco Biagi, hlavný tvorca návrhu novely zákonníka práce, ktorá bola dôvodom - či aspoň zámienkou – utorkového generálneho štrajku. Pripojilo sa k nemu 13 až 14 miliónov ľudí, čo predstavuje dve tretiny všetkých pracujúcich. Výroky odborov o najväčšom zastavení práce v talianskej histórii sú možno prehnané, všeobecne sa ale uznáva, že išlo o najväčší protest za posledných 20 rokov. Paradoxne popri tom vyznieva konštatovanie ekonómov, že návrh novely zákonníka práce je až príliš umiernený. Snahou návrhu je umožniť zamestnávateľom prepúšťanie zamestnancov za menej prísnych podmienok než doteraz. Premiér Berlusconi tvrdí, že 30 rokov stará a až príliš socialistická úprava nevyhovuje potrebám dneška a obmedzuje možnosti talianskej ekonomiky.
Je otázne, či masívne podporený generálny štrajk, vo veľkých mestách sprevádzaný až státisícovými demonštráciami, bol vyvolaný iba návrhom na zmenu pracovného zákonodarstva, alebo bola motivácia ľudí rôzna. V každom prípade však milióny ľudí majú čosi proti vláde.
Nespokojná je ale aj druhá strana, ktorou je základňa Berlusconiho voličstva: podnikateľské a finančné kruhy. Bruselský korešpondent najväčších talianskych novín Corriere della Sera Andrea Bonanni o nich hovorí:
AUDIO: Ako rastie verejný deficit, boja sa, že nebude schopný zabezpečiť verejné zdroje peniazmi tak, aby si mohol dovoliť znížiť dane, ako to sľúbil vo volebnej kampani.
K nesplneným predvolebným sľubom pribudli podozrenia, že mediálny magnát Berlusconi sa vo funkcii premiéra stará najmä o vlastné záujmy. Napríklad takými zásahmi do trestného zákona a trestného poriadku, ktoré môžu prospieť najmä jeho firmám, podozrievaným z falšovania účtovníctva.
Ani napriek týmto okolnostiam si však politický analytik a novinár Andrea Bonanni nemyslí, že by bol Berslusconi v priamom politickom ohrození
AUDIO: Ani keby sa potvrdilo, že počet utorkových štrajkujúcich bol 13 miliónov, tak by som nepovedal, že Berlusconiho politický vplyv sa znížil, pretože má stále veľmi silnú podporu v parlamente.
Viac teda napovedia budúcomesačné komunálne voľby. Rozhodne to ani Berlusconi, ani pravicové strany, koalíciu ktorých vo vláde vedie, nebudú mať ľahké. A navyše aj Európska únia, s ktorou si to viacerí talianski ministri rozhádzali príliš ostrými a príliš nacionalistickými výrokmi, sa bude na rímsku vládnu koalíciu dívať s nemalou dávkou neprajnosti.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|