|
|
| |
|
Dnes je nedeľa, 6. júl 2008 |

|
|

|
20. apríl 2002
|
Krajinské volby v Sasku-Anhaltsku a premiérska výmena v Sasku
|
Ján Šalgovič
|
Vo štvrtok sa skoncila vyše jedenástrocná éra Kurta Biedenkopfa. Krestansko-demokratický politik stál od roku 1990 na cele krajinskej vlády v Sasku. Bývalý generálny tajomník CDU a šéf krajinskej organizácie krestanských demokratov v Severnom Porýní-Vestfálsku prišiel ihned po revolúcii do bývalej NDR. Krátko vyucoval na univerzite v Lipsku. Následne sa stal saským premiérom. Požíval mimoriadnu popularitu. Všeobecná obluba sa manifestovala v troch vyhratých krajinských volbách - CDU v nich získala vždy nadpolovicnú väcšinu hlasov. Kurt Biedenkopf sa velkou mierou pricinil o to, že Sasko je v Nemecku takpovediac úspešným transformacným modelom: pomerne nízka nezamestnanost, relatívne vysoké investície a na východonemecké pomery malá zadlženost sú toho výrecným dôkazom.
70-rocný Biedenkopf stroskotal na vlastnej samolúbosti a márnivosti: To, že býval na štátne útraty vo vládnej vile, kde mal za erárne peniaze slúžku a kuchára, ešte obcania akceptovali. To, že si na dovolenky do vlastného domu pri bavorskom jazere Chiemsee bral aj slúžku a kuchára za štátne trovy, však už bolo dlhý cas jablkom sváru. Krcah trpezlivosti ale pretiekol, ked sa prevalilo, že Biedenkopf silou svojho úradu dosiahol zlavu pri nákupe v nábytkárskom obchode Ikea. Napriek všetkému sa Kurt Biedenkopf zapíše zlatými písmeho do saskej histórie ako extrémne úspešný ministerský predseda. Šlapaje, ktoré zanechal svojmu nástupcovi Georgovi Milbradtovi sú vskutku obrovské.
Protipólom úspešného Saska je Sasko-Anhaltsko. Má najvyššiu nezamestnanost a najväcšie štátne zadlženie zo všetkých nových spolkových krajín. Vládne žezlo je v rukách sociálneho demokrata Reinharda Höppnera. Menšinový kabinet SPD je parlamentne podporovaný PDS, Stranou demokratického socializmu. Pre túto cerveno-cervenú symbiózu sa zaužíval pojem "magdeburský model".
Höppnerovým cielom pred štyrmi rokmi bolo zbavit PDS opozicného kúzla. Chcel vtiahnut postkomunistov do reálneho rozhodovacieho procesu, do trpkého škrtania štátnych výdavkov a nárocného generovania erárnych príjmov. Pokus sa nevydaril. Honeckerovsky školení predstavitelia PDS nastolili na verejnosti šikovným spôsobom dojem, že za všetky ekonomické a sociálne nedostatky sú zodpovední sociálni demokrati a že všetky vymoženosti uzreli svetlo sveta vdaka Strane demokratického socializmu. Výsledok? Razantný prepad popularity SPD a nárast volicskej priazne v prospech PDS - niektoré prieskumy verejnej mienky vidia dokonca Stranu demokratického socializmu pred sociálnymi demokratmi. Navyše, peletón jasne vedie opozicná CDU. Nedá sa tiež vylúcit, že do magdeburského parlamentu sa dostane Strana slobodných liberálov a pravicovo-populistická strana hamburského senátora Ronalda Schilla.
Priestor pre koalicné spškulácie je teda naširoko otvorený: Vytvoria CDU a SPD novú vládu? Alebo SPD a PDS? Alebo CDU s FDP a Schillovou stranou? Alebo prídu sasko-anhaltskí politici na úplne novú koalicnú konšteláciu? Isté je iba jedno: Zajtrajšie volby sú posledným krajinským straníckym pasovaním pred všeobecnými volbami v septembri. Ich výsledok bude mat signálny úcinok aj pre spolkovú politickú scénu. Podobne ako nová ci staronová koalícia.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|