Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 7. september 2008       24. apríl 2002 Európska únia terčom vo volebnej dráme Miroslav Neoveský Nečakaným úspechom vodcu francúzskej krajnej pravice Jeana- Marie Le Pena a jeho postupom do druhého kola prezidentských volieb, sa Európska únia ocitla pod priamou paľbou. Aj preto, lebo Le Pen odmieta odovzdať kompetencie Paríža Bruselu a jeho výroky, hoci oveľa extrémnejšie, odrážajú názory aj ďalších politikov krajín Európskej únie. Či a v akej miere to ovplyvní súdržnosť Únie skúma príspevok, ktorý s použitím materiálov nášho spravodajcu Breffni O´Rourka pripravil Miroslav Neoveský. V deň, keď skončil druhý za súčasným prezidentom Jacquesom Chiracom, sa Jean-Marie Le Pen postaral o to, že kritika na adresu Európskej únie z posledných mesiacov dostala novú dimenziu. Vyzval, ako ich nazval „pravých vlastencov“, aby sa zjednotili v odpore proti „Európe bruselskej technokracie“. Nasledoval ďalší jeho útok, keď vyhlásil, že bude pracovať na „obnove slobody Francúzska“ a za vystúpenie z Maastrichtskej zmluvy. Z následných Le Penových výrokov možno veľmi zreteľne vycítiť jeho xenofóbiu, ako napríklad aj z toho dnešného: AUDIO „Obnovíme našu pohraničnú políciu na hraniciach a na letiskách. Budeme kontrolovať vstup cudzincov a budeme vracať tých, čo nemajú právo vstúpiť na naše územie!“ A vzápätí nasledoval jeho ďalší útok proti európskej integrácii: AUDIO „Znovu uvážime naše európske vzťahy, a to v rámci Európy národov, v ktorej naša krajina nebude odsúdená k zmiznutiu a zániku. Chcem, aby Francúzsko žilo a myslím si, že väčšina Francúzov si neželá, aby Francúzsko zahynulo. Chcú zostať slobodní v slobodnej krajine, ako je to napísané v našej ústave.“ Napriek takýmto a podobným útokom na city a neistoty ľudí a napriek nespornému nadaniu demagóga možno však vychádzať z toho, že v druhom kole volieb 5. mája podľahne Jacquesovi Chiracovi veľkým rozdielom. Le Penovo nepriateľstvo voči Európskej únii však nie je ojedinelé. Odzrkadľuje postoj napríklad Umberta Bossiho, ministra v talianskej vláde Silvia Berlusconiho. Bossi je predsedom proti-prisťahovaleckej takzvanej Severnej ligy a je známy svojimi útokmi proti Bruselu a proti euru, jednotnej európskej mene. A v tejto súvislosti nemožno nespomenúť ani krajne pravicového euroskeptika z Rakúska, Joerga Haidera, ktorý zostáva mocnou postavou, osobitne tým, že jeho Strana slobodných je členom viedenskej koaličnej vlády. Natíska sa teda otázka, či sa dvíha vlna proti Bruselu? Maďarský politológ Pál Tamás z Maďarskej akadémie vied sa domnieva, že jedným z problémov je, že Európska únia je považovaná za súčasť globalizačného trendu, ekonomického fenoménu, ktorému oponujú mnohí tak na krajnej ľavici, ako aj pravici. K tomu pristupujú aj ďalšie problémy, ako napríklad rastúci prílev prisťahovalcov do krajín západnej Európy, z čoho pramenia obavy občanov zo straty národnej identity. Politológ Petr Drulák z českého Inštitútu pre medzinárodné vzťahy v Prahe sa skôr obáva toho, že politici krajnej pravice v Európe sa stávajú „salónnymi“, čiže akceptovateľnými. Zároveň však nevidí vytváranie koalície krajnej pravice, ktorá by dokázala zabrzdiť európsku integráciu. AUDIO „Ešte stále nie sú poprepájaní a nie sú v stave, aspoň nie doteraz, vyvinúť nejaký silnejší tlak na pretvorenie Európskej únie podľa ich predstáv“. Podobne aj už spomínaný Pál Tamáš z Budapešti sa domnieva, že „tichá“ proeurópska väčšina bude v stave zabezpečiť pokračovanie európskej integrácie. Napriek tomu je však na politických stranách pravého, či ľavého stredu, aby svojou politikou nenahrávali extrémistom tak na pravej, ako aj na ľavej strane politického spektra.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...