Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       1. máj 2002 Integrácia: Sme presvedčení? Presvedčíme? Ivan Štulajter Napriek tomu, že kritika plytkej úrovne diskusie o výhodách a nevýhodách vstupu Slovenska do Európskej únie je opodstatnená, prakticky vôbec sa nehovorí o tom, ako otázku výhod a nevýhod rozšírenia únie o štáty strednej a východnej Európy vníma verejnosť práve v jej členských štátoch. Jedným z dôkazov toho je takmer nulový záujem o Európskou komisiou nedávno zverejnené výsledky prieskumu verejnej mienky, ktorý pred zhruba piatimi mesiacmi uskutočnil inštitút Eurobarometer. Je to vskutku zaujímavé čítanie. Dozviete sa z neho napríklad to, že rozšírenie Európskej únie podporuje 51 percent obyvateľov únie, čo nie je žiadna drvivá väčšina. Lepšie to vyzerá v prípade odpovede na otázku, či jej východné rozšírenie prispeje k mieru a stabilite. V prieskume Eurobarometer kladne na ňu odpovedalo 68 percent respondentov. Oveľa horšie to však už vyzerá s ochotou zaplatiť aj náklady, ktoré táto „geopolitická operácia“ prinesie. Takmer polovica obyvateľov únie predpokladá, že prijatie nových krajín bude finančným zaťažením, pričom s poskytovaním pomoci formou čerpania rôznych európskych fondov súhlasí iba jedna tretina respondentov. Toto je naozaj vážna vec, ak zvážime, že práve vidina tejto pomoci a z nej plynúcej modernizácie a prosperity poháňa mnohých Východoeurópanov do únie. Pred politikmi a vyjednávačmi z kandidátskych krajín tak vyvstáva problém presvedčiť svojich partnerov v Európskej únii, že vynaložené náklady budú investované rozumne a bohato sa vrátia. Slovenská diplomacia, ale s ňou doslova celá verejnosť, majú osobitný problém. Podľa prieskumu totiž len 40 percent obyvateľov únie si želá prijatie Slovenska a 38 percent je proti. Vyššie percento prívržencov v západnej Európe majú napríklad Maďarsko, Poľsko, ale aj Česká republika, ktorú by rado v Európskej únii videlo 45 percent opýtaných. Najlepší imidž má Slovensko u Švédov, Grékov a Dánov. Záporný názor na vstup Slovenska do únie majú však Francúzi – len 25 percent z nich je za a až 56 percent proti. V prípade Britov je pomer nasledovný: 34 percent za a 35 percent proti. Rakúšania podľa všetkého takisto nemajú valnú mienku o svojom severovýchodnom susedovi. Len 37 percent z nich je za vstup Slovenska do únie a až 51 percent s tým nesúhlasí. Príčiny komentuje politológ Ivo Samson zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku. „V takom Francúzsku, keď počujú slovo Slovensko, tak si ho asociujú spravidla s takou chaotickou oblasťou bývalej Juhoslávie a jednoducho nechcú, aby do ich rodiny, do ich skupiny krajín EÚ prichádzal niekto, na koho budú doplácať. V prípade Rakúska sa domnievam, že to má úplne iný kontext, pretože Rakúšania poznajú svojich susedov, Rakúšania majú štyri postkomunistické krajiny za susedov a jednoducho sa boja. V Rakúsku by som však rozlišoval medzi vládou a podnikateľskými kruhmi, ktoré sú evidentne za rozšírenie EÚ, to znamená aj za vstup Slovenska a medzi verejnou mienkou. Tá je tradične proti a najmä proti vstupu ČR a SR. To má svoje zdôvodnenie v tradícii, povedomia o tom, ako státisíce Čechov v 19.storočí zaplavili Viedeň a zmenili charakter tohto mesta. To znamená, že Rakúsko má vo verejnej mienke veľa momentov, ktoré hovoria proti rozširovaniu EÚ o Slovensko, poprípade o ČR – tam sú tie ukazovatele dokonca horšie ako v prípade Slovenska.“ Ak zvážime, že každý členský štát bude osobitne rozhodovať, o ktorú krajinu sa rozšíri Európska únia, názor tamojšej verejnej mienky vôbec nie je nepodstatný. Otázkou zaiste je, aké sú možnosti vylepšenia obrazu kandidátskej krajiny u obyvateľov únie. Jedna vec je marketing, poukazujúci na jej prírodné krásy, mlčiaci o jej tienistých stránkach, a druhá vec každodenná prax. V prípade Slovenska sa núkajú napríklad takéto návody: Nevoliť skompromitované politické sily, ktorých predstavitelia sú podozriví z únosu prezidentovho syna, potlačiť organizovaný zločin, korupciu, riešiť rómsku otázku, mať priateľské vzťahy so svojimi národnostnými menšinami aj so susedmi za hranicami, byť pohostinní, neokrádať hostí a mať čisté toalety.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...