Hlas Ameriky	Dnes je streda, 7. január 2009       2. máj 2002 Podľa Hrušovského parlament nie je pripravený na zodpovednú diskusiu o Benešových dekrétoch Boris Koreň Český parlament konsenzom všetkých politických strán prijal minulý týždeň deklaráciu k Benešovým dekrétom. Právne a majetkové vzťahy, ktoré vyplynuli z povojnových zákonov a Benešových dekrétov, sú podľa nej nespochybniteľné, nedotknuteľné a nemenné. Krátko na to sa o podobnú iniciatívu začali pokúšať aj niektoré slovenské politické strany. Informuje Boris Koreň. Ako prvá na prijatie podobnej deklarácie v Národnej rade SR vyzvala Pravá Slovenská národná strana. S odstupom niekoľkých dní o to požiadal aj líder Strany občianskeho porozumenia Pavol Hamžík. Zatiaľ však nie je známy text pripravovanej deklarácie, o upresnenie sme preto požiadali podpredsedu SOP Mariána Mesiarika: AUDIO: "Text nebude problém. Text bude veľmi jednoduchý, pretože ide o to, aby sme týmto textom deklarovali zamietnutie vracať sa k týmto dekrétom. Do konca volebného obdobia sa však poslanci zídu už iba na jednej schôdzi, ktorá sa začne o dva týždne. Na politickú diskusiu o deklarácii preto nezostáva veľa času. Rokovala preto už SOP o svojej iniciatíve so svojimi parlamentnými kolegami? Opäť Marián Mesiarik: AUDIO: "Zatiaľ nie sú nejaké konkrétne rokovania, my čakáme na začiatok schôdze Národnej rady a zatiaľ sme sa dohodli, že pravdepodobne navrhneme do programu tejto schôdze rozšírenie o tento jeden bod, o prijatie uznesenia k možnej deklarácii." Na iniciatívu SOP však už zareagoval predseda SDKÚ, premiér Mikuláš Dzurinda. Podľa neho vydanie podobného vyhlásenia ako v Českej republike, vláda inciovať nemieni a premiér to nepovažuje ani za potrebné. Mariána Mesiarika sme sa spýtali, či je presvedčený, že ich návrh nájde v parlamente dostatočnú podporu? AUDIO: "Áno, samozrejme. Po zverejnení myšlienky pána Hamžíka z niektorých strán sa objavili určité podpory..." RFE: Buďte konkrétny, ktoré strany? AUDIO: "...i z poslaneckých klubov. Viem, že z SNS vystupovali, viem, že z Hnutia za demokratické Slovensko v odpovedi na otázky niektorých denníkov boli vyjadrenia, že nemali by s tým problém, záleží, aký bude text. A ja pevne verím, že aj také strany, ako je Strana zelených, sociálna demokracia, SDĽ pri rozumnom texte podporí takúto deklaráciu." Názor SDĽ sa nám zistiť nepodarilo - jej hovorca nám odmietol sprostredkovať stanovisko strany, alebo nám umožniť kontakt na jej predstaviteľov a odkázal nás na poslanecký klub, v ktorom však nikto nebol. SOP teda podľa doterajších vyjadrení môže zatiaľ rátať s podporou obidvoch národných strán. Na stanovisko HZDS sme sa spýtali podpredsedníčky jej poslaneckého klubu Marty Aibekovej: AUDIO: "Pokiaľ môžem hovoriť vlastný názor, tak ja podporím takéto stanovisko. A pokiaľ som počula vyjadrenia viacerých kolegov, ktorí sa vyjadrovali k prijatiu takejto deklarácie u českých kolegov, myslím si, že nebude problém nájsť súhlas celého poslaneckého klubu." Opačný postoj prezentoval predseda KDH Pavol Hrušovský: AUDIO: "Nepovažujem túto iniciatívu za šťastnú. Nielen preto, že program 60. schôdze Národnej rady je príliš obsiahly, máme na programe riadnych 210 bodov, a preto akékoľvek ďalšie pokusy o doplnenie programu o nové body neprichádzajú do úvahy. Okrem toho parlament nie je pripravený viesť takúto ťažkú, zložitú a náročnú diskusiu o Benešových dekrétoch." Hrušovský si myslí, že to nie je téma vhodná na politickú diskusiu krátko pred parlamentnými voľbami a obáva sa, že by sa mohla zvrhnúť iba na vybičovanie vášní, kde by prevládli emócie nad rozumom. Medzi slovenskými politikmi ojedinelý postoj prezentoval predseda Občianskej konzervatívnej strany Peter Tatár. Téma Benešových dekrétov má podľa neho tri roviny: AUDIO: "Jedna rovina je historická a nikdy nie je neskoro, alebo málo, sa ospravedlniť. S tým by nemal mať problém, predpokladám, nikto." Druhá rovina sú podľa Tatára právne vzťahy založené Benešovými dekrétmi a tam podľa neho nie je dôvod niečo meniť. Tretia je rovina odškodnenia majetkových krívd - v tejto oblasti podľa neho Slovensko konalo už v roku 1991, keď sa podľa zákona o pôde vracal majetok aj tým odsunutým Maďarom, ktorí sú občanmi Slovenskej republiky a boli bezúhonní, a teda nespravodlivo odsunutí. O ďalšej náprave majetkových krívd možno podľa Tatára naďalej pokojne diskutovať. Iniciatíva Pavla Hamžíka predložiť na rokovanie Národnej rady návrh na prijatie podobnej deklarácie k Benešovým dekrétom, ako bola minulý týždeň prijatá v Českej republike, teda zatiaľ na Slovensku nemá jednoznačnú podporu. Ak sa podarí na nadcházajúcej schôdzi parlamentu prijať návrh na zaradenie takéhoto bodu progamu, tak najmä s podpornými hlasmi opozície.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...