Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 18. máj 2008       3. máj 2002 Volebný úspech Le Pena ešte viac skomplikuje rozšírenie EÚ Milan Nič Úspechy extrémnej pravice v západnej Európe budú mať vplyv aj na ďalšie smerovanie európskej integrácie. Hoci Jean Marie Le Pen už v nedeľu nemá veľké šance, svojim postupom do druhého kola francúzskych prezidentských volieb sa už postaral o dôležité posuny v európskej politike. O niektorých ich dôsledkoch teraz uvažuje Milan Nič. Finalisti prezidentských volieb Jacques Chirac a Jean Marie Le Pen dnes formálne ukončili kampaň a pred volebným moratóriom sa naposledy stretli s novinármi a voličmi. Obe stretnutia len potvrdili, že voľby prezidenta sa vo Francúzsku už vlastne skončili. Chirac, ktorý bude v nedeľu znovuzvolený za hlavu štátu, však skôr pripomínal toho porazeného a namiesto vlastného programu sa zaoberal svojim protikandidátom. Na účet Le Pena okrem iného povedal: Audio –„Extrémizmus poškodzuje nielen obraz Francúzska, ale aj jeho dobrú povesť. V najtemnejšj kapitole našich dejín to bola práve extrémna pravica, ktorá zradila francúzsky ľud, keď sa spojila so silami zla a nepriateľmi Francúzska. Dnes sa títo vodcovia bez bázne, ba až arogantne hlásia k minulosti plnej hanby, zbabelosti, kompromisov a zrady.“ Chiracove slová iba dokresľujú, kto je skutočným víťazom týchto volieb. Už tým, že sa dostal do druhého kola, sa extrémista Jean Marie Le Pen zapísal do dejín. Teraz sebavedome vyhlasuje, že ak v nedeľu získa 25 percent, ako to signalizujú prieskumy, bude to považovať za úspech. Má na to viacero dôvodov. Americké noviny International Herlad Tribune si všimli, že Francúzsko dnes venuje Le Penovi pozornosť, o akej sa mu predošlých 30 rokov v politike ani nesnívalo. Celý čas, ktorý mu v médiách podľa zákona patril na volebnú kampaň pred druhým kolom, Le Pen využíval na hlásanie svojich rastitických narážok s antisemitským podtónom. Ak v oficiálnych francúzskych médiách hovorí o tranzitných táboroch a špeciálnych vlakoch pre prisťahovalcov, presne vedel, čo tým sledoval: jeho výroky sa môžu pozvoľna stať akceptovateľnejšími v celej spoločnosti. Platí to aj pre politiku. Všeobecne sa predpokladá, že prezident Chirac nebude môcť Le Penov úspech ignorovať a po voľbách ho využije na presadenie niektorých zmien – aj v zahraničnej politike. Francúzsko je spolu s Nemeckom považované za kľúčový dvojzáprah EÚ. Keď štvrtina jeho (aktívnych) voličov podporí kandidáta, ktorý má v programe vystúpenie z EÚ, či obnovu francúzskej zvrchovanosti a moci vo svete, pre Chiraca to je signál, aby sa ešte rozhodnejšie postavil proti prehlbovaniu európskej integrácie a reformným tlakom z Bruselu. Už na nedávnom sumite v Barcelone dosiahol ročný odklad na otvorenie domáceho trhu s energiou, čo znamená iba ďalšie predĺženie monopolu pre veľké štátne firmy. Sotva sa o rok zachová inak. V odpore voči liberalizačným reformám Európskej komisie sa Paríž najnovšie zhodne aj s Berlínom. Nemecký kancelár Gerhard Schroder sa ostro postavil voči snahám komisie o uvoľnenie pravidiel predaja automobilov na spoločnom trhu, ktoré pre zmenu nevyhovovali Volkswagenu. Na pondelkovej schôdzke so šéfom Európskej komisie Prodim potvrdil, že podobne ako francúzsky prezident Chirac, aj on má v úmysle využiť Le Penov úspech na zdôvodnenie ešte väčšieho odporu národných štátov voči prehlbovaniu integrácie. Ide o najmä o tie opatrenia Bruselu, ktoré majú dlhodobo zlepšiť podmienky na spoločnom trhu EÚ, ale podľa politikov v Paríži a Berlíne momentálne škodia francúzskej alebo nemeckej ekonomike. Tento kurz môže spomaliť reformy aj v ďalších dôležitých oblastiach ako sú nepružné pracovné trhy a neefektívna spoločná poľnohospodárska politika (CAP), z ktorej najviac profituje francúzsky vidiek. Po volebnom úspechu Le Pena bude Paríž ešte menej ústretový aj voči kandidátom na členstvo v EÚ – a to práve v čase, keď sa končia vstupné rokovania. Kandidátom naviac hrozí, že sa splní nočná mora (na ktorú v minulosti nahlas upozorňovali napríklad český hlavný vyjednávač Telička): Únia nebude na rozšírenie prakticky pripravená, pretože si dovtedy nestihne vyriešiť svoje staré problémy. Dodajme, že spoločenstvo, ktoré pôvodne fungovalo pri počte 6 členov, sa už teraz citeľne zadrháva pri 15. A naozaj nikto si nevie predstaviť, ako bude fungovať po plánovanom rozšírení na 25.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...