Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 18. máj 2008       6. máj 2002 Jacques Chirac chce byť prezidentom všetkých Francúzov Daniel Raus Francúzsko si v nedeľu opäť zvolilo za prezidenta Jacquesa Chiraca. Ten dnes vymenoval nového premiéra: stal sa ním Jean Piere Raffarin, člen Liberálno demokratickej strany. Uvedeným gestom chce Jacques Chirak preukázať vôľu byť prezidentom všetkých Francúzov. Či sa mu to podarí, ukáže budúcnosť. Zatiaľ je totiž jasné iba to, že francúzski voliči odmietli extrémizmus. Spevom francúzskej hymny prejavovali obyvatelia krajiny galského kohúta radosť nad výsledkami druhého kola prezidentských volieb. Jacques Chirac získal historicky najvyšších 82 percent hlasov, zatiaľ čo obávaný Jean-Marie Le Pen nedosiahol ani 18 percent. Ak si bežní Francúzi pred voľbami mysleli, že ich čaká absolútne nudná záležitosť v podobe boja Chirac kontra premiér Jospin, čakali ich dva zlomové momenty: po prvom kole sa z celej záležitosti stal doslova horor, ktorý sa napokon v druhom kole skončil happyendom. Znovuzvolený prezident Jacques Chirac na parížskom Námestí republiky zdôrazňoval, že víťazom je celé Francúzsko: AUDIO: „Drahí priatelia, dnes oslavujeme republiku, tak ako veľakrát v dejinách, keď nás priviedla k veľkému víťazstvu“. Jacques Chirac je ale v paradoxnej situácii. Na jednej strane formálne získal bezprecedentnú podporu. Na druhej strane každý vie, že spomenutých 82 percent Francúzov nechcelo vyjadriť dôveru k Chiracovi, ale odmietavé stanovisko k extrémistovi Le Penovi. Teda prípad, dobre známy aj zo slovenských pomerov: prípad, keď sa nehlasuje ZA určitého kandidáta, ale PROTI jeho súperovi. Realitou sú teda nielen hlasy Chiracových obdivovateľov, ale aj úhlavných kritikov. So škrípajúcimi zubami zaňho hlasovalo celé spektrum ľudí, od Jospinových verných, označujúcich Chiraca za „veľkého luhára“, až po prokurátora, ktorý sa celé roky snaží dostať Chiraca za mreže pre podozrenie z korupcie. Z prezidentských volieb vo Francúzsku sa jednoducho stalo referendum o extrémistovi Le Penovi. Ten sa teraz štylizuje do úlohy obetného baránka: AUDIO: „Tvárou v tvár hysterickej kampani, zorganizovanej všetkými silami, politikmi, finančníkmi, masmédiami, odbormi – všetci títo sú zodpovední za dramatickú situáciu v našej krajine, a zjednotení na obranu svojich privilégií“. Faktom ale je, že v druhom kole Le Pen nedosiahol ani ciele, ktoré si sám stanovil. Vedel, že proti Chiracovi nemá šancu, ale možnú štvrtinu alebo dokonca tretinu hlasov vykresľoval ako obrovské víťazstvo. Nakoniec ale dosiahol zhruba rovnakú podporu, ako v prvom kole, čo znamená, že husársky kúsok sa mu pred dvoma týždňami podaril najmä vďaka apatii a nedisciplinovanosti ľavicových voličov. Pozorovatelia sa však zhodujú v tom, že Le Pen s prekvapeniami ešte neskončil. Ďalšie vraj príde už v júni pri voľbách do parlamentu. Teraz totiž nemá jeho Národný front ani jeden mandát, zlé jazyky ale prorokujú, že o 6 týždňov ich môže mať aj desať. Francúzsky prípad povzbudil tiež extrémne sily vo viacerých európskych krajinách. Z Nemecka zazneli hlasy o jeho „oslňujúcom úspechu“, belgickí extrémisti považujú Le Pena za víťaza aj po jeho prehre. Všeobecne tieto zoskupenia predpovedajú, že ich program sú skôr alebo neskôr privlastnia aj terajšie vládnuce strany. Reakcie oficiálnych predstaviteľov európskych krajín sú však opačné: extrémizmus utrpel vo Francúzsku dôležitú porážku, zvíťazila demokracia a spoločné hodnoty, čo sa pozitívne prejaví na celom kontinente. Za všetkých aspoň vyjadrenie šéfa nemeckej diplomacie Joschku Fischera: AUDIO: „Rád by som vyjadril našu radosť z francúzskeho volebného výsledku. Francúzska republika jasne odmietla xenofóbiu a pravicový extrémizmus. Som presvedčený, že je to veľmi dôležité pre Európu a ďaleko to prekračuje hranice Francúzska“. Staronový francúzsky prezident Jacques Chirac vyhlasuje, že chce reprezentovať všetkých občanov. Vo svojom príhovore voličom dokonca poďakoval, že išli za hranice svojich sympatií. Je ale otázka, či Chirac 2002 bude zásadne iný, ako Chirac uplynulých siedmich rokov. Nuž a ľavica na budúci mesiac zrejme zaboduje v parlamente, takže sa zrodí premiér, nápadne podobný Lionelovi Jospinovi. Inými slovami: francúzsky príbeh bude zasa chvíľu nerušene pokračovať.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...