|
|
| |
|
Dnes je nedeľa, 18. máj 2008 |

|
|

|
15. máj 2002
|
S blížiacim sa rozšírením EÚ sa v kandidátskych krajinách čoraz viac hlásia o slovo euroskeptici
|
Gabriel Sedlák
|
S blížiacim sa rozšírením Európskej únie na východ sa v kandidátskych krajinách čoraz častejšie hlásia k slovu euroskeptici. Niekde sa zdôrazňujú národné záujmy všeobecne, inde majú obavy zo vstupu do únie celkom konkrétne príčiny.
Na minulotýždňových oslavách Dňa Európy, výročí položenia základov dnešnej Európskej únie, sa podľa ich organizátorov zúčastnilo vo Varšave viac ľudí ako po iné roky. Nemálo Poliakov sa však objavilo aj na demonštráciách, odmietajúcich vstup krajiny do únie.
O 40-miliónovom Poľsku, najväčšom z kandidátskych štátov, sa hovorí ako o krajine, ktorá má najväčšie problémy so splnením vstupných kritérií. A jednou z problémových otázok, ktoré sa veľkou mierou podpísali pod euroskepticizmus nejedného Poliaka, hlavne toho na vidieku, je zastaralé poľnohospodárstvo.
V tomto sektore pracuje u severných susedov Slovenska 20 až 30 percent obyvateľstva, čo je dlhodobo neudržateľné. Jedným z farmárov, ktorí majú obavy zo vstupu Poľska do únie, je Stefan Drozd.
AUDIO: “Na trh sa dostávajú západné výrobky, ktoré sú pre ľudí príťažlivé. Sú lepšie zabalené, lepšie dotované a ľudia ich jednoducho kupujú. V Poľsku nie je tradícia podpory miestnej výroby.“
Obavy poľských farmárov z budúcnosti vzrástli ešte viac tohto roku na jar, keď Európska komisia zverejnila svoju predstavu o poľnohospodárskych dotáciách do nových členských krajín. Farmári v nich by mali dostávať spočiatku iba štvrtinu súčasného objemu dodácií ich západných partnerov a v priebehu ďalších rokov sa to má postupne vyrovnávať. Hovorí opäť Stefan Drozd.
AUDIO: „Poľským farmárom boli prisľúbené dotácie, ale nie v adekvátnej výške.“
Rovnaká správa rozladila aj mnoho obyvateľov pobaltského Lotyšska, ďalšieho z kandidátov na členstvo v únii. Riaditeľ lotyšského Úradu pre európsku integráciu Edvards Kusners k tomu uviedol.
AUDIO: “Lotyšskí občania sú veľmi citliví pokiaľ ide o poľnohospodársky sektor a ľudia vnímajú tento návrh na dotácie ako neférový.“
Aj lotyšskí politici obviňujú z nízkej podpory vstupu krajiny do únie jej poľnohospodársku politiku. Podľa posledných prieskumov je tábor stúpencov a odporcov vstupu asi 40-percentný, zvyšok sú nerozhodnutí občania. Veľvyslanec Európskej komisie v Rige vyzval minulý týždeň premiéra Andrisa Berzinsa, aby pred referendom o vstupe Lotyšska do únie presvedčil svojich spoluobčanov o výhodnosti tohto rozhodnutia.
Zvláštnou kapitolou sú v tejto krajine príslušníci ruskej menšiny, tvoriaci asi tretinu populácie. Tí spočiatku patrili medzi horlivých stúpencov rozšírenia únie, keďže si od toho sľubovali šancu získať prácu v zahraničí. Aj ich nadšenie však v poslednom čase poľavilo. Zrejme aj v prípade Lotyšska platí to, čo napísal britský týždenník Economist o Poľsku: čím sú ťažkosti, spojené s plnením vstupných kritérií, viditeľnejšie, tým je nadšenie pre vstup do únie menšie.
Avšak nie za všetko nesú vinu prísne kritériá pätnástky, či dedičstvo komunistických desaťročí v tejto časti Európy. Pod veľkú mieru euroskepticizmu sa podpísala aj prax súčasných politických elít. Toto sú slová lotyšského analytika Aigarsa Freimanisa.
AUDIO: “Európska únia sa stala akousi výhovorkou, ktorú lotyšskí politici využívajú, keď chcú ospravedlniť nejaké nepopulárne rozhodnutie, schválené vládou alebo parlamentom.“
Euroskeptici a ich názory sú nepochybne legitímnou súčasťou celospoločenskej diskusie v kandidátskych krajinách. A ich prítomnosť je možno aj dôkazom zvýšeného záujmu stále väčšieho množstva ľudí o európsku integráciu. To, že sa to stáva teraz, pred rozšírením únie, je nepochybne dobrá správa. Čím viac sa o všetkých citlivých otázkach bude hovoriť teraz, tým menej prekvapení bude po rozšírení únie v jej nových členských krajinách.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|