Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 5. júl 2008       16. máj 2002 Holandské voľby „viac ako zemetrasením“ Daniel Bútora Holandská politická scéna zažila netypické zemetrasenie, keď vládni sociálni demokrati utŕžili historickú porážku. Víťazi volieb sú v podstate dvaja. Prvé miesto získali kresťanskí demokrati, strana pravého stredu, ktorá patrila v minulosti skôr medzi slabšie strany. Na druhom mieste skončila Kandidátka Pima Fortuyna, strana pred týždňom usmrteného profesora sociológie, ktorej hlavným bodom bolo zastavenie prisťahovalectva v mene uchovania holandských hodnôt. Obe strany už oznámili, že sa chystajú na rozhovory o budúcej vláde, hoci na parlamentnú väčšinu ešte budú potrebovať niekoho tretieho. Holandského politológa Casa Muddeho, ktorý vyučuje na univerzite v škótskom Edinburghu, som sa opýtal, či možno hovoriť o zemetrasení v holandskej politike. AUDIO: Áno, pre holandskú politiku ide o bezpríkladnú zmenu. Je to možno ešte čosi viac ako zemetrasenie. Minimálne načas ide o výraznú odchýlku od konvenčnej holandskej politiky. Dôvodom je frustrácia občanov z holandskej politikej elity, najmä z poslednej holandskej vlády, ktorá takmer depolitizovala politiku. Vláda viac spravovala krajinu, než sa venovala ideologickým otázkam, v snahe vyhnúť sa vážnejším debatám a konfliktom. Dôsledkom je, že otázky ako prisťahovalectvo a kriminalita vláda neriešila.“ Holandsko je pritom krajinou s veľmi nízkou nezamestnanosťou, s vysokou životnou úrovňou, s dobre fungujúcou ekonomikou. Tieto dobré dáta boli argumentom, aby ľudia dali ďalšiu šancu šancu doterajšej vláde. Alebo nie? AUDIO: Áno, ale tieto všetky ukazovatele sú objektívne. V skutočnosti však nejde o to, čo je naozaj nezamestnanosť nízka, ale či ľudia cítia, že ekonomika funguje, či sa ľudia cítia bezpečne – a pocity ľudí boli iné ako tieto objektívne ukazovatele.“ Keď sa pozrieme na Európu ako celok, sú úspechy strán s protiimigračným programom známkou nejakej hlbšej zmeny na kontinente voči prisťahovalectvu? AUDIO: „Podľa mňa to odráža skutočnosť, že takmer v celej Európe vidíme nálady proti politickým elitám a proti politike v oblasti prisťahovalectva a multikultúrnej spoločnosti. Ale nemyslím si, že dôjde k zásadnej zmene v samotnej veci. V posledných piatich-šiestich rokoch takmer všetky európske strany zaujali tvrdší postoj k prisťahovalectvu a zrejme dnes nepôjdu oveľa ďalej.“ Toľko holandský politológ Cas Mudde. Dodajme, že západné denníky sa v prvých analýzach volieb zhodli, že prisťahovalectvo sa stáva jednou z hlavných tém západoeurópskej politiky, a že práve tu sa odohrajú ďalšie boje medzi európskou pravicou a ľavicou v najbližších rokoch.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...