Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 6. júl 2008       17. máj 2002 Tri najväčšie štáty európskej menovej únie majú problémy so znižovaním deficitu Peter Gabaľ Vo februári uplynulo 10 rokov od podpísania dohody o európskej hospodárskej a menovej únii, ktorá sa stala základom pre vytvorenie spoločnej meny. O päť rokov neskôr k dohode pribudol Pakt stability a rastu. V ňom sa členské štáty zaviazali dodržiavať dlhodobé ekonomické kritériá, okrem iného zabezpečujúce nízku infláciu a čo najmenší schodok štátneho rozpočtu. Posledné týždne však ukazujú, že najmä veľké štáty únie pakt stability neberú stopercentne vážne. Francúzsko signalizuje, že možno nebude schopné naplniť svoj záväzok, vyplývajúci z Paktu ekonomickej stability, a ani v roku 2004 sa nepriblíži k vyrovnanému rozpočtu. Štáty Európskej menovej únie sa pred piatimi rokmi zaviazali, že v záujme stability spoločnej meny schodok ich štátnych rozpočtov nepresiahne tri percentá hrubého domáceho produktu a bude smerovať k úplnej vyrovnanosti medzi príjmami a výdavkami. Nová francúzska vláda však sľúbila zníženie daní, ktoré načas povedie k zníženiu rozpočtových príjmov. Člen novej francúzskej vlády, zodpovedný za rozpočet, Alain Lambert sľúbil problém konzultovať s ostatnými členmi menovej únie, zatiaľ však v Bruseli nič oficiálne nevedia. Slobodná Európa ale získala stanovisko z úradu európskeho komisára pre hospodárske záležitosti Pedra Solbesa. Jeho hovorca Gerasimos Thomas uviedol: AUDIO: "Nezaujímame stanoviská voči jednotlivým štátom, ale trváme na tom, aby všetky štáty rešpektovali záväzky, ktoré prijali v Barcelone, v tomto prípade dosiahnuť vyrovnané rozpočty najneskôr do roku 2004." Samotný fakt, že Francúzsku sa nedarí znižovať schodok podľa plánu, ale zrejme nie je zásadným problémom pre spoločnú európsku menu. Pôjde skôr o politický problém, pretože od začiatku existencie eura sa s podobnými problémami potýkajú práve najväčšie štáty eurozóny. Okrem Francúzska aj Taliansko, kde Berlusconiho vláda rovnako prisľúbila znižovanie daní. A najmä v prípade Nemecka ide o veľmi citlivý problém. Medzi prvými sa dožadovalo Paktu ekonomickej stability a rastu, pretože neverilo v disciplínu ostatných členov budúcej menovej únie pri hospodárení so spoločnými peniazmi. Lenže spolu s oveľa menšími a chudobnejšími krajinami, Írskom a Portugalskom, sa práve Nemecko zaradilo medzi prvých neplničov záväzkov pri znižovaní schodku. Pri jeho ekonomickej sile to už môže znamenať citeľný dopad na celú menovú úniu. A navyše Brusel – napriek deklarovanej prísnosti - na nátlak Berlína vo februári porušil formálne pravidlá, keď neposlal Nemecku oficiálnu "upomienku", že sa jeho deficit blíži k hornej povolenej hranici. Spolu s Nemeckom sa zviezlo aj Portugalsko, zatiaľ čo Írsko minulý rok – hoci z iných príčin – bruselskú varovnú nótu podľa pravidiel Paktu stability dostalo. Podľa riaditeľa bruselského Centra pre európsku politiku Johna Palmera to môže rozladiť menšie krajiny, ktoré v záujme stať sa členmi menovej únie prejavili väčšiu disciplínu a priniesli jej aj väčšie obete: AUDIO: "Myslím, že u niektorých menších krajín sa objaví pocit, že väčšie krajiny by mali ponúknuť dohodu o novom znení niektorých častí týchto zmlúv, a myslím si, že tento pocit by bol oprávnený." Na rozdiel od politickej, a možno aj etickej stránky veci nemusí byť jej ekonomický rozmer až taký vážny. Podľa analytika Deutsche Bank Stefana Schneidera úvahy o nenaplnení záväzkov z Paktu stability Francúzskom ako už treťou z troch najväčších krajín eurozóny sa vôbec nemusí prejaviť na hodnote spoločnej meny: AUDIO: "Finančným trhom začína byť jasné, že Pakt stability nebude naplnený do najmenších detailov, pokiaľ ide o jeho znenie na papieri, a že sa tu uplatní určitá sloboda konania podľa toho, ako sa budú vykladať jeho ustanovenia." Podľa Stefana Schneidera finačníci uvažujú pragmaticky a vedia, ako to v politike chodí: AUDIO: "Nemyslím si, že ktokoľvek na finančnom trhu - alebo hovorme aspoň o väčšine – naozaj verí, že Pakt stability sa uplatní doslova ako zákon. Je to skôr stanovenie zámerov, a štáty sa ich budú pokúšať napĺňať, pokiaľ im bude takpovediac hospodársky vietor fúkať do chrbta, ale ktorými sa nebudú tak celkom cítiť zaviazané, ak ich ekonomika pôjde proti vetru." Pripusťme teda, že okamžité dopady rozpočtovej nedisciplinovanosti troch najväčších štátov eurozóny nemusia byť vážne. Otázkou však zostáva, čo spôsobia v dlhšom časovom horizonte. Veď cieľom paktu stability je práve udržať rozpočtovú disciplínu, a nie vyvážať k susedom dôsledky svojho deficitu.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...