Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 18. máj 2008       21. máj 2002 Rozhodnutie NATO z Reykjaviku a spoločná obrana EÚ Miroslav Neoveský Ministri zahraničných vecí 19-ich krajín NATO sa minulý týždeň na zasadaní v Reykjaviku dohodli na vytvorení spoločnej rady pre kooperáciu aliancie s Ruskom. To zvyšuje tlak na Európsku úniu, aby sa čo najskôr stala autonómnym aktérom vo svetovej politike. Príspevok na túto tému, s použitím materiálov bruselského spravodajcu našej stanice, pripravil Miroslav Neoveský. Americký minister zahraničných vecí Colin Powell pri tejto príležitosti varoval európskych spojencov, že musia prevziať väčšiu časť z bremena obranných nákladov Atlantickej aliancie a naliehal na nich, aby vyvinuli kapacity nutné pri čelení novým rizikám, ako sú terorizmus a regionálne krízy. Európa musí pracovať najmä na svojich kapacitách v oblasti strategického letectva, schopného rýchlo prepraviť potrebné sily a materiál, na programe riadených presných zbraní, prieskumných kapacitách, na programe dotankovávania lietadiel vo vzduchu, ako aj na zdokonalení veliteľských a kontrolných systémov. Minulý piatok, na schôdzke v Reykjaviku, generálny tajomník aliancie, George Robertson doslova povedal, že čoraz viacej vidno „neudržateľnú deľbu práce“, v rámci ktorej Spojené štáty poskytujú najnákladnejšie kapacity, zatiaľ čo „spojenci na nižšej modernizačnej priečke“, poskytujú len vojakov, alebo si len mädlia ruky a prizerajú sa. Experti pri tom poukazujú na skutočnosť, že Európska únie nie je ani zďaleka jednotná v snahách postaviť sa na tú istú úroveň ako Spojené štáty a Rusko. Podľa Marca Houbena z bruselského Centra pre európske politické štúdie hlavnými prekážkami sú pri tom rozdielny stupeň nadšenia pre intergrovanú obranu medzi jednotlivými členskými krajinami EÚ a čiastočne aj členstvo štyroch neutrálnych štátov, teda Fínska, Švédska, Írska a Rakúska. Podľa Marca Houbena to ale nie je všetko: AUDIO „Problémom tiež je, že zatiaľ čo v starom NATO bola jasne a veľmi úzko stanovená misia a jeho členovia nemali problém stáť za ňou po 40 rokov, tak dnes, po prijatí nových členov a rozšírení úloh, je stále dôležitejšie, ale aj ťažšie dosiahnuť tento konsenzus. Dokonca sa môžeme stať svedkami vývoja, že bude takmer nemožné dospieť ku konsenzu a že bude nutné prepracovať inštitucionálne mechanizmy „zdokonalenej spolupráce“ a podobne.“ „Zdokonalená spolupráca“ je princípom, potvrdeným summitom EÚ v Nice v decembri 2000, ktorý dovoľuje niektorým členským krajinám pokročiť v integrácii v niektorých oblastiach, v ktorých iné členské krajiny nie sú ochotné odstúpiť časť suverenity. Treba však podčiarknuť, že „Zmluva z Nice“ „zdokonalenie“ na poli obrany vylučuje. Podľa už citovaného Marca Houbena z bruselského Centra pre európske politické štúdie dohoda medzi NATO a Ruskom by mohla zatraktívniť a urýchliť snahy aj o obrannú integráciu Únie. AUDIO „Návrh na vytvorenie „skupiny Európskej únie“ v rámci NATO je logický, lebo ponúka možnosť rozvíjať dialóg v strategickom trojuholníku Európska únia, Amerika a Rusko. V zásade je to dôležitý a podstatný krok vpred.“ Zároveň však Marc Houben vyslovil obavy, či členské štáty Únie budú v stave dosiahnuť v tejto otázke konsenzus. Oproti tomu predseda výboru pre európske záležitosti v nemeckom Bundestagu Friedbert Pflueger považuje za „absolútne nevyhnutné“, aby rozšírená Európska únia s 500 miliónmi obyvateľov a jednotnou menou zohrávala väčšiu úlohu aj na poli globálnej bezpečnosti. Podľa jeho slov sa Európska únia musí rozvíjať aj vojensky, ak sa nechce stať iba „papierovým tigrom“.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...