Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 18. máj 2008       21. máj 2002 EÚ a Turecko alebo - kde sú hranice únie? Ivan Štulajter Bavorský premiér a vyzývateľ sociálnodemokratického kancelára Gerharda Schrödera v nastávajúcich parlamentných voľbách Edmund Stoiber nevzbudil pozornosť len svojimi výrokmi o zrušení Benešových dekrétov, ale aj varovaním pred vstupom Turecka do Európskej únie. Tento konzervatívny politik tak otvoril otázku, či sa Európska únia bez ohľadu na slobodu vyznania, ktorá patrí k základným právam západného sveta, bude z kultúrneho hľadiska definovať ako kresťanské spoločenstvo. Podľa Stoibera musí byť jasno v tom, že Európa má isté geografické limity, ktoré nemožno posunúť na turecko-irackú hranicu. Politický analytik a šéf poľskej nadácie Štefana Bátoryho Alexander Smolar v rozhovore s našim korešpondentom Breffni O´Rourkom potvrdil, že Turecko, ktoré má, mimochodom, mimoriadne čulé kontakty s Nemeckom, pre Európsku úniu vždy predstavovalo problém v súvislosti s vývojom ekonomiky, fungovaním inštitúcií a demokracie. Z hľadiska Stoiberovho ponímania to však neznamená hlavný problém. Ako v tejto súvislosti dodal profesor Smolar, týmto hlavným problémom majú byť kultúrno-historické odlišnosti. „Táto kultúrna dimenzia má svoje prirodzené hranice, ktoré, hoci to Stoiber nepovedal, dajú sa vymedziť kresťanstvom.“ Predstavitelia Európskej únie už tradične zdôrazňujú, že únia je otvorená pre každého s trhovou ekonomikou a demokratickým politickým systémom, a to bez ohľadu na jeho kultúrne korene. Bavorský premiér a kandidát na nemeckého kancelára Stoiber však svojimi narážkami práve na odlišnosť kultúry a náboženstva Turecka narúša tieto stereotypy. Turecký analytik Resat Arim dáva Stoiberovu predvolebnú rétoriku do súvislosti s voľbami vo Francúzsku a Holandsku, v ktorých zabodoval nacionalizmus. Podľa neho Stoiberove predvolebné poznámky: „Sú, bohužiaľ, súčasťou novej vlny v Európe – extrémnej pravice.“ Stoiberova rétorika je vlastne skrytou kritikou univerzalistického konceptu liberálnej západnej civilizácie a keďže zaznieva v období po septembrových útokoch na Spojené štáty, nájde zrejme viac uší ako pred nimi. Jeho kultúrno-náboženský uhol pohľadu však možno nahradiť suchou geopolitikou. Otázka potom stojí tak, či pre bezpečnosť Západu bude lepšie, ak bude Turecko, inak významný člen NATO, v Európskej únii alebo len kvôli samotnému islamu mimo nej. Inými slovami, hranice Európskej únie sa dajú vymedziť aj jej záujmami.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...