|
|
| |
|
Dnes je nedeľa, 18. máj 2008 |

|
|

|
21. máj 2002
|
EÚ a Turecko alebo - kde sú hranice únie?
|
Ivan Štulajter
|
Bavorský premiér a vyzývateľ sociálnodemokratického kancelára Gerharda Schrödera v nastávajúcich parlamentných voľbách Edmund Stoiber nevzbudil pozornosť len svojimi výrokmi o zrušení Benešových dekrétov, ale aj varovaním pred vstupom Turecka do Európskej únie. Tento konzervatívny politik tak otvoril otázku, či sa Európska únia bez ohľadu na slobodu vyznania, ktorá patrí k základným právam západného sveta, bude z kultúrneho hľadiska definovať ako kresťanské spoločenstvo. Podľa Stoibera musí byť jasno v tom, že Európa má isté geografické limity, ktoré nemožno posunúť na turecko-irackú hranicu.
Politický analytik a šéf poľskej nadácie Štefana Bátoryho Alexander Smolar v rozhovore s našim korešpondentom Breffni O´Rourkom potvrdil, že Turecko, ktoré má, mimochodom, mimoriadne čulé kontakty s Nemeckom, pre Európsku úniu vždy predstavovalo problém v súvislosti s vývojom ekonomiky, fungovaním inštitúcií a demokracie. Z hľadiska Stoiberovho ponímania to však neznamená hlavný problém. Ako v tejto súvislosti dodal profesor Smolar, týmto hlavným problémom majú byť kultúrno-historické odlišnosti.
„Táto kultúrna dimenzia má svoje prirodzené hranice, ktoré, hoci to Stoiber nepovedal, dajú sa vymedziť kresťanstvom.“
Predstavitelia Európskej únie už tradične zdôrazňujú, že únia je otvorená pre každého s trhovou ekonomikou a demokratickým politickým systémom, a to bez ohľadu na jeho kultúrne korene. Bavorský premiér a kandidát na nemeckého kancelára Stoiber však svojimi narážkami práve na odlišnosť kultúry a náboženstva Turecka narúša tieto stereotypy. Turecký analytik Resat Arim dáva Stoiberovu predvolebnú rétoriku do súvislosti s voľbami vo Francúzsku a Holandsku, v ktorých zabodoval nacionalizmus. Podľa neho Stoiberove predvolebné poznámky:
„Sú, bohužiaľ, súčasťou novej vlny v Európe – extrémnej pravice.“
Stoiberova rétorika je vlastne skrytou kritikou univerzalistického konceptu liberálnej západnej civilizácie a keďže zaznieva v období po septembrových útokoch na Spojené štáty, nájde zrejme viac uší ako pred nimi. Jeho kultúrno-náboženský uhol pohľadu však možno nahradiť suchou geopolitikou. Otázka potom stojí tak, či pre bezpečnosť Západu bude lepšie, ak bude Turecko, inak významný člen NATO, v Európskej únii alebo len kvôli samotnému islamu mimo nej. Inými slovami, hranice Európskej únie sa dajú vymedziť aj jej záujmami.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|