Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 18. máj 2008       22. máj 2002 Euroskepticizmus v ČR na vzostupe? Ivan Štulajter Podľa marcového prieskumu verejnej mienky, ktorý uskutočnila agentúra GfK, by proti členstvu ČR v Európskej únii hlasovalo 36 percent občanov. Od januára tak počet euroskeptikov vzrástol o 16 percent, teda zhruba o dvojnásobok. Za vstup sa vyslovilo 41 percent respondentov. Len pre porovnanie dodajme, že na Slovensku podpora obyvateľstva ohľadom vstupu do Európskej únie sa už dlhšie pohybuje v rozmedzí 60 – 70 percent, pričom sa mierne zvyšuje aj informovanosť občanov o tejto téme. Na príčiny poklesu záujmu českej verejnosti o vstup do EÚ sme sa opýtali zástupcu šéfredaktora Hospodářskych novín Tomáša Klvaňu. RFE: V súvislosti s prieskumom agentúry GfK sa objavila úvaha, že nárast českého euroskepticizmu súvisí s otvorením témy Benešových dekrétov, keď niektorí politici v Európe začali spájať vstup ČR do únie práve s ich zrušením. Dá sa to tým vysvetliť? “Iste áno, ale ja by som ten prieskum agentúry GfK nepreceňoval. Počkajme si, či je to iba náhodná výchylka, pretože ide o výrazný nárast negatívnych preferencií, a to zrejme musia potvrdiť i ďalšie výskumy. Ale to, čo ste sa pokúsil načrtnúť, je určite pravda, pretože tá vzrušená debata o Benešových dekrétoch poškodila popularite EÚ medzi českou verejnosťou. Tá otázka nestojí tak, že Benešove dekréty nám zabránia vstupiť do EÚ, ale do takých detailov už divák - povedzme televízie Nova alebo čitateľ niektorých bulvárnych českých novín - nevidí.“ RFE: V Českej republike, ak budeme porovnávať napríklad so situáciou na Slovensku, kde panuje eurooptimizmus, sa však dá hovoriť o dlhodobej rezervovanosti obyvateľov voči vstupu. Je to podľa vás dané lepšou informovanosťou vašich obyvateľov o nákladoch a rizikách, ktoré si vyžiada integrácia? „Je pravda, že tá miera informovanosti o EÚ je v ČR podľa môjho názoru pomerne dobrá. Ten, kto sa o túto problematiku zaujíma, môže skutočne nájsť mnohé informácie. Čím viac toho o EÚ viete, tak tým viac býva človek skeptickejší a tie ideály, s ktorými sme pred 10 rokmi začínali uvažovať o vstupu do európskeho spoločenstva a neskôr do EÚ, sa rozplývajú v tej šedi denno-denného vyjednávania o subvenciách či dotáciách. To je problém EÚ – ona si zatiaľ nedokázala nájsť komunikačnú stratégiu svojej príťažlivosti.“ RFE: Aj vstup Českej republiky do Európskej únie sa bude schvaľovať v referende. Hrozí podľa vás reálne riziko, že v ňom zvíťazia euroskeptici? „Myslím si, že také riziko je veľmi malé. Český volič je veľmi pragmatický a aj keď sa veľmi sťažuje, tak si nakoniec dobre zváži, že ten vstup do EÚ je pre neho výhodný.“ RFE: Bude podľa vás takto pragmatický aj prípadný víťaz volieb, ak ním bude ODS a ODS zostaví vládu. Ako je totiž známe, ODS je predstaviteľom práve tých rezervovaných postojov časti českej verejnosti voči EÚ? „ODS je práve takým krásnym príkladom pragmatizmu. ODS je z tých hlavných strán najviac euroskeptická, no zároveň, pokiaľ sa nemýlim, má najväčšie percento voličov, ktorí podporujú vstup do EÚ. ODS a predovšetkým Václav Klaus už niekoľko rokov, ako sa hovorí, sedia na plote a pripravujú si pôdu pre oba varianty – to znamená pre vstup i nevstup. Nechcem tým povedať, že by pripravovali nejakú politiku pre nevstup. Oni len čakajú, ako sa situácia vyvinie, kritizujú to, čo sa im nepáči a nehovoria príliš o tých výhodách. Preto tá všeobecná nálada k únii je pomerne skeptická.“ RFE: Keď sa rozpadala federácia, existovali rôzne scenáre o tom, ako to bude vyzerať v Českej republike a na Slovensku po rozdelení. Existuje nejaký scenár, ktorý počíta s tým, že ČR zostane mimo únie? „Obávam sa, že neexistuje a myslím si, že je to problém. Oni sa, samozrejme, boja pripravovať takéto scenáre, pretože u nás nič také neutají a pokiaľ by sa práce na takýchto scenároch dostali na verejnosť, tak by to mohlo opäť uškodiť popularite EÚ v ČR. Myslím, že takéto scenáre je treba mať pripravené. Iste, hovorí sa predovšetkým vo všeobecnej rovine – napríklad o vstupe do európskeho hospodárskeho priestoru, ale každý ekonóm vám ľahko spočíta, aké nevýhodné by to bolo pre ČR, pretože česká ekonomika by sa musela riadiť pravidlami EÚ, keby v nej chcela uspieť, ale zároveň by nemala žiadny vplyv na rozhodovanie.“		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...