Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 18. máj 2008       29. máj 2002 O postupe v privatizácii Slovenských elektrární bude rozhodovať zrejme až budúca vláda Attila Lovász Slovenská vláda vyslovila súhlas s návrhom na ratifikáciu medzinárodneho dohovoru o potláčaní financovania medzinárodneho terorizmu. Dohovor bol podpísaný ešte v januári roku 2001 a po septembrových útokoch na USA Bezpečnostná rada OSN vyzvala štáty, aby ho urýchlene ratifikovali. Hovorí minister zahraničných vecí Eduard Kukan: AUDIO: "Dnes už tento dohovor platí, pretože k 21. máju ho ratifikovalo 33 štátov. Slovensko sa ratifikáciou vlastne pripojí k tomuto širokému frontu." Dohovor má formu tzv. prezidentskej zmluvy a na jeho vykonávanie bude potrebný aj zákon, ktorý podľa podpredsedu vlády Ľubomíra Fogaša bude v krátkom čase pripravený. Vláda sa dnes venovala aj otázkam privatizácie Slovenských elektrární. Viac informácií má už Attila Lovász. Vláda Mikuláša Dzurindu už zrejme nebude rozhodovať o spôsobe privatizácie elektrárenskej výroby. Ide o privatizáciu Slovenských elektrární, ktoré po rozdelení prenosovej, informačnej a výrobnej časti sú vlastne akciovou spoločnosťou, zabezpečujúcou výrobu elektrickej energie. Kabinet dnes rokoval o spôsobe privatizácie, žiadne uznesenie však neprijal a diskusia na túto tému bude pokračovať. Materiál, ktorý s privatizačným poradcom pripravil rezort hospodárstva navrhuje dve alternatívy. Ale minister Ľubomír Harach do konca júna predloží koncepčný zámer s dopracovaním pripomienok členov vlády. Podľa ministra je privatizácia elektrární minimálne dvojročný projekt a diskusií o jej spôsobe bude ešte vo vláde niekoľko. O tom, čo stihne ešte Dzurindov kabinet, hovorí Ľubomír Harach. AUDIO: "Predpokladám, že by mohlo dôjsť k formulácii podmienok na vypísanie tendra, respektíve by som povedal skôr na podanie predbežných ponúk." Podľa Haracha je dôležité do vypísania tendra urobiť niekoľko vážnych krokov. AUDIO: "Bude potrebné vyriešiť uviaznuté náklady, vydefinovať celý trh s energiou." Definovanie budúceho trhu je snáď najdôležitejšia oblasť. Zacitujme z materiálu rezortu hospodárstva: "Ministerstvo očakáva, že po privatizácii distribučných podnikov bude silnieť konkurenčný tlak nových majiteľov na revidovanie existujúcej nákladovej štruktúry s cieľom zvýšenia efektívnosti. Nákup elektriny od výrobcov bude jednoznačne jednou z prvých oblastí, na ktorú sa sústredia a úvaha o alternatívnych výrobcoch elektriny voči SE bude na programe dňa. Z toho vyplýva jednoznačná potreba privatizovať SE čo najrýchlejšie, skôr, než by došlo k významnému poškodeniu pozície elektrární," koniec citátu. Ide teda o to, aby Slovenské elektrárne, respektíve ich súčasný majiteľ - štát - predbehli celkovú liberalizáciu trhu a umožnili silným hráčom vstup do výroby ešte predtým, ako by elektrárne mohli stratiť odberateľov. Vláda - súčasná i budúca - má teda na rozhodovanie maximálne dva roky. Podľa štúdie rezortu hospodárstva sú potenciálni záujemcovia najsilnejšie energetické spoločnosti v Európe: E.ON, Electricité de France, British Energy. Očakáva sa, že záujem prejavia aj firmy ako International Power, Iberdrola SA, Enel SpA a RWE AG. Ešte z čias diskusií o energetickej koncepcii Slovenska zostala otvorená otázka, či elektrárne privatizovať ako celok, alebo predávať jednotlivé výrobné podniky. Minister Harach: AUDIO: "Viac sa to blíži k privatizácii celku, pričom v budúcnosti bude istotne uvažovaná otázka samostatnej privatizácie klasiky." Harachov rezort bude musieť odpovedať aj na otázku vyčlenenia energetickej časti vodného diela Gabčíkovo, s ktorým sa spája nateraz neukončený súdny spor a medzinárodná zmluva. Rezortný materiál práve kvôli týmto problémom vypracoval nielen dve finančné varianty - a to reštrukturalizované elektrárne alebo pôvodné bez ďalších štruktúrnych zásahov - ale aj päť alternatív na predaj celku, predaj častí podľa druhu výroby prípadne predaj častí s ohľadom na medzinárodné súvislosti buď s Gabčíkovom alebo jadrovými elektrárňami. Ďalšie rokovanie vlády k tejto téme sa očakáva až v júli. V súvislosti s jadrovými elektrárňami môže Slovensko znovu očakávať doslova verejnú diskusiu o budúcnosti tohto druhu výroby. Investor, nastúpivší do Slovenských elektrární bude musieť čeliť likvidácii reaktora A-1 v Jaslovských Bohuniciach, postupnej likvidácii ďalších dvoch reaktorov tamtiež a bude musieť spolu s vládou vyriešiť tzv. uviaznuté náklady v Mochovciach. To sú náklady na stavby, ktoré boli vybudované spoločne pre štyri bloky JE Mochovce ale využívajú sa len pre dva a tiež náklady na prípravu dostavby 3. a 4. bloku, ktorá je nereálna a s vládnymi garanciami ani nebude uskutočnená. Slovensko sa dočká aj "šachovania" s cenami. Dodnes totiž nie je jasné, aké sú výrobné náklady elektrickej energie z jadrových reaktorov. Ak sa totiž pozeráme na prevádzkové náklady Bohuníc, vychádza tam lacná energia, a to bol argument aj prednovembrových ale aj mnohých ponovembrových vlád. Na druhej strane zatiaľ nik slovenskému občanovi nepovedal, koľko stojí výroba jednej GWh elektrickej energie so započítaním investícií, prevádzkových nákladov a nákladov na budúcu likvidáciu vrátane skladovania jadrového odpadu. V tomto prípade je totiž zrejmé, že by sa mnohí prekvapili vysokou cenou. Slovenské údaje nie sú verejné, ale ochranárske organizácie urobili takéto výpočty pre nemecké a francúzske elektrárne a ukázalo sa, že so sekundárnym palivovým cyklom vychádza cena 1 GWh až na trojnásobok verejne uvádzanýých cien. Preto nech sa už vláda spolu s potenciálnymi investormi rozhodne pre krotýkoľvek model privatizácie, jadrové elektrárne v tom budú znamenať rádovo väčší problém ako Gabčíkovo a oveľa väčší, než dnes mnohí predpokladajú.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...