Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 18. máj 2008       30. máj 2002 Čo môže Slovensko očakávať od novej maďarskej vlády? Ivan Štulajter V pondelok maďarský parlament zvolil premiéra. Stal sa ním volebný líder socialistov Péter Medgyessi. Ten následne predstúpil pred prezidenta s návrhom na vymenovanie ostatných členov vládneho kabinetu. Hlava Maďarskej republiky, Ferenc Mádl, tento návrh akceptovala. Maďarsko tak má už niekoľko dní novú vládu, ktorá okrem socialistov má aj podporu liberálov. Jedno z hlavných posolstiev premiéra Medgyessiho hovorí o zjednotení Maďarov, ktorých rozdelila politika predošlej pravicovej vlády Viktora Orbána, vyvrcholiaca agresívnou predvolebnou kampaňou. S otázkou, aké politické a ekonomické nástroje má nová vláda v rukách, aby naplnila toto predsavzatie, sa naša rozhlasová stanica obrátila na stredoeurópskeho publicistu Petra Morvaya, žijúceho v Segedíne. P. Morvay: Nová vláda môže urobiť to, že nebude robiť to, čo vláda predchádzajúca, že nebude budovať ten obraz nepriateľa, zámerne budovať bariéry medzi rôznymi časťami spoločnosti. V ekonomickej oblasti môže urobiť to, že zmení doterajšiu sociálnu politiku FIDESZ-u, ktorá veľmi silno zvýhodňovala to, čo v predstavách politikov FIDESZ-u znamenala tá maďarská národno-kresťanská stredná trieda. RFE: Viktor Orbán pred niekoľkými týždňami otvoril otázku Benešových dekrétov na pôde Európskeho parlamentu. Aká sa dá podľa vás očakávať politika novej vlády v tejto citlivej otázke? P. Morvay: Nová vláda môže urobiť na rozdiel od tej predchádzajúcej to, že otázku Benešových dekrétov nebude sama otvárať. Treba si však uvedomiť, že názory na Benešove dekréty sú v podstate jednotné v celom maďarskom politickom spektre. Je veľmi ťažké si predstaviť maďarského politika, ktorý by povedal, že Benešove dekréty sú fajn a o nič nejde. Rozdiel môže byť naozaj iba v tom, či túto otázku budeme otvárať. RFE: Neuralgickým bodov slovensko-maďarských vzťahov je zákon o zahraničných Maďaroch. Súčasný minister zahraničných vecí László Kovács na stretnutí s komisárom Günterom Verheugenom – tesne predtým ako sa stal ministrom – naznačil, ako by sa táto otázka mala riešiť. Podľa neho to riešenie musí zachovať pôvodný zámer zákona, musí slúžiť záujmom Maďarska a maďarskej komunity v susedných krajinách. Ale toto riešenie musí byť v súlade s európskymi normami, ako ich ustanovila Benátska komisia, a musí byť akceptovateľné pre vlády susedných krajín. Je to podľa vás dosiahnuteľná ambícia? P. Morvay: Dosť o tom pochybujem, samozrejme, závisí to aj na vládach susedných krajín. Nezabudnime, že sa vedú spory vôbec o interpretáciu rozhodnutia Benátskej komisie. Myslím, že sa nová vláda bude snažiť o kompromis na tomto poli, ale má svoje hranice. RFE: Viete si predstaviť tie hranice aj v dôsledku silnej opozície, ktorú Medgyessiho vláda má? P. Morvay: Áno, súvisí to aj s tým. Myslím, že vtedy, keď socialisti tiež odsúhlasili tento zákon v parlamente, jedným z dôvodov bola práve snaha vyhnúť sa nejakému obvineniu z toho, že sú vlastizradcovia. Takže sú tu vnútropolitické hranice. Na druhej strane maďarská vláda nezávisle na tom, kto je konkrétne pri moci, má záujem a snahu podporovať maďarské menšiny v zahraničí, má snahu brániť ich záujmy. Maďarskej vláde to napríklad predpisuje ústava, ktorá sa konkrétne o tejto povinnosti zmieňuje a myslím, že ten záujem u Maďarov o svojich súkmeňovcov za hranicami je celkom prirodzený. Takže tu je viac, dôvodov, prečo tá vláda bude možno robiť niečo trochu inak, ale nedá sa čakať výrazný obrat o 180 stupňov v maďarskej politike voči zahraničným Maďarom. RFE: Tie vzťahy, ktorá má Maďarsko najmä voči štátom V4, sú zaťažené práve týmito otázkami Benešových dekrétov a zákona o zahraničných Maďaroch. Dovolíte si odhadnúť, ako sa tie vzťahy budú vyvíjať v nasledujúcich mesiacoch? P. Morvay: Zo všetkých strán – a zaznelo to aj na summite V4 a štátov Beneluxu v Trenčíne – je výrazná snaha tieto vzťahy zlepšiť, to znamená, že sa aj Maďarsko bude snažiť tieto vzťahy zlepšovať. Iná vec je - a v Maďarsku si to uvedomuje stále viac ľudí - že sa višegrádsku spoluprácu nepodarilo postaviť na nejaký pevný základ a rámec tejto spolupráce sa nepodarilo vyplniť takým obsahom, ktorý by existenciu tejto spolupráce odôvodnil. Takže, myslím si, problém s Višegrádom je hlbší.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...