Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 11. október 2008       5. jún 2002 J. Čarnogurský: opätovné otvorenie otázky Benešových dekrétov by bolo možné iba v dôsledku masívneho politického tlaku Boris Koreň Jediným členom vlády, ktorý nepodporil vyslanie slovenskej ženijnej jednotky do Afganistanu v rámci protiteroristickej akcie širokej medzinárodnej koalície, bol minister spravodlivosti Ján Čarnogurský. Bližšie už Boris Koreň. Svoje rozhodnutie zdržať sa hlasovania minister Čarnogurský komentoval slovami: AUDIO: "Podľa môjho názoru Slovenská republika po prvé zatiaľ si nevypracovala svoju koncepciu vysielania vojakov do zón bojového nasadenia a Afganistan je takou zónou bojového nasadenia." Čarnogurský doplnil, že je to, citujeme: "príliš vážna otázka na to, aby sa o nej malo rozhodovať len na základe materiálu, ktorý večer predtým dôjde na ministerstvá." AUDIO: "Druhá vec je, že SR ako každý štát, keď vysiela svojich vojakov do zóny bojového nasadenia, tak si má reálne zvážiť svoje možnosti a z toho hľadiska aj bezpečnosť svojich vojakov, aby tam mohli účinne operovať. Podľa názoru Čarnogurského Slovensko vzhľadom na svoju veľkosť, ekonomické a aj vojenské možnosti nemôže dostatočne efektívne vysielať svojich vojakov do tak vzdialených zón bojového nasadenia, akou je Afganistan. Naproti tomu však môže veľmi efektívne vysielať svojich vojakov do takých oblastí, akou je napríklad Balkán. V Kosove je podľa Jána Čarnogurského nasadenie slovenských vojakov účelné a efektívne a dokonca sa tak Slovensko môže efektívnejšie zapojiť do boja proti terorizmu, ako pri nasadení symbolickej skupiny vojakov do vzdialenej končiny sveta. Vláda rozhodla aj o tom, že do 1. júla tohto roka uhradí školám a školským zariadeniam, ktoré majú prejsť k tomuto dátumu na samosprávy, dlhy vzniknuté ešte v roku 2001. Tohtoročnými novými dlhmi sa vláda bude zaoberať neskôr. Na rokovanie kabinetu sa dostal aj materiál ministerstva spravodlivosti o Benešových dekrétoch. Opäť Boris Koreň: Hoci premiér Mikuláš Dzurinda po rokovaní vlády uviedol že sa týmto dokumentom nezaoberali, podľa ministra Jána Čarnogurského išlo len o informatívny materiál a keďže nikto k nemu nevzniesol pripomienky, ani neotvoril diskusiu, vláda ho zobrala na vedomie. Stanovisko ministerstva spravodlivosti sa Benešovými dekrétmi zaoberá z niekoľkých hľadísk - historického, právneho, z pohľadu medzinárodných zmlúv a aktuálnej politiky. Spomína, že podobné právne normy boli po 2. svetovej vojne prijaté aj v Poľsku, Juhoslávii a Holandsku. V súvislosti s vysporiadaním nárokov za zhabaný majetok Nemcov a Maďarov podpísala Československá republika medzinárodné zmluvy s Rakúskom aj Maďarskom, pričom im vyplatila aj dohodnuté kompenzácie - v prvom prípade 1 miliardu šilingov a v druhom 20 miliónov korún. Stanovisko tlmočí názor, že Benešove dekréty sú stále súčasťou slovenského právneho poriadku, ich účinnosť sa však skončila najneskôr v roku 1991 prijatím ústavnej Listiny základných práv a slobôd. Tomuto názoru podľa materiálu dáva za pravdu aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva v Strassburgu, ktorý sa zaoberal niekoľkými kauzami nepriamo súvisiacimi s Benešovými dekrétmi. Keďže na Slovensku - na rozdiel od Českej republiky - stále neexistuje nález Ústavného súdu, ktorým by sa zamietli majetkové nároky vyplývajúce z uplatňovania Benešových dekrétov, Slobodná Európa sa Jána Čarnogurského spýtala, či neuvažujú o takomto podaní na Ústavný súd. Neposilnilo by podľa neho takéto silné právne stanovisko politický postoj Slovenskej republiky? AUDIO: "Nie, som presvedčený, že nie. Pretože zo slovenského hľadiska je to uzavretá kapitola. A preto nie je v záujme Slovenskej republiky, aby sama túto kapitolu otvárala." V stanovisku ministerstva spravodlivosti sa hovorí, že k otvoreniu otázky Benešových dekrétov by mohlo dôjsť "iba prostredníctvom masívneho politického tlaku". Hoci minister Čarnogurský zatiaľ nevie definovať, čo presne by mohlo byť takýmto politickým tlakom, podľa jeho slov: AUDIO: "Ale napríklad by to mohlo byť to, čo sa sem-tam, vo vyjadreniach niektorých politikov objavuje, a síce viazať prijatie Českej republiky a zrejme v dôsledkoch potom aj Slovenskej republiky do Európskej únie na zrušenie Benešových dekrétov." Slobodná Európa sa ďalej spýtala, či tento "masívny" politický tlak nehrozí po prípadnom víťazstve CDU v tohtoročných parlamentných voľbách v Nemecku. Ján Čarnogurský: AUDIO: "Neviem a dúfam, že nie." Slobodná Európa však trvala na otázke: neprinieslo by teda víťazstvo CDU v tohtoročných nemeckých parlamentných voľbách a obsadenie premiérskeho postu terajším predsedom bavorskej vlády Edmundom Stoiberom zvýšenie politického tlaku na zrušenie dekrétov v rámci EÚ? AUDIO: "Ak by znamenalo zvýšenie politického tlaku, tak to bude zároveň znamenať aj zvýšenie politického protitlaku zo strany Českej republiky, Slovenskej republiky, ale som presvedčený, že aj viacerých iných európskych krajín a aj Spojených štátov a to nie bezvýznamných."		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...