Hlas Ameriky	Dnes je utorok, 6. január 2009       12. jún 2002 Ak bude „európska maturita“, bude to ťažká skúška Ivan Štulajter Nemecko, Holandsko, ale i Švédsko a Veľká Británia chcú odložiť rozhodnutie o výške dotácií do agrosektora pre nových členov Európskej únie najmenej do októbra, kedy má Európska únia rozhodnúť, ktoré kandidátskej krajiny sú najlepšie pripravené pre vstup. V pondelok v Luxemburgu z tohto dôvodu boli zablokované rokovania o tejto mimoriadne citlivej kapitole, čo ohrozuje časový plán rozšírenia únie. Podľa neho majú byť vstupné rokovania ukončené do konca tohto roku až s desiatimi najlepšie pripravenými kandidátmi tak, aby sa členmi Európskej únie stali v roku 2004. Možnosť oddialenia rozšírenia únie, ktorá sa objavila v pondelok, rozmrzela asi všetkých kandidátov. Bulharská delegácia však mala na zlú náladu o dôvod viac. Nezhody v Európskej únii o výške nákladov a získaných výnosoch, aké prinesie jej rozšírenie, sú jedným z rizík, pre ktoré sa môže nakoniec celý proces kolosálneho zjednotenia Európy dostať do slepej uličky. Obavy o vlastnú bezpečnosť a o udržanie vysokej životnej úrovne, ktoré sa čoraz častejšie ozývajú zvnútra únie, sú varovaním a zároveň výzvou pracovať zodpovedne pre všetkých kandidátov, no zvlášť pre tých na východe. Hoci v mnohých prípadoch treba túto „izolacionistickú“ rétoriku dať do súvislosti s volebnými kampaňami v jednotlivých členských štátoch únie, téma, čo otvorenie prinesie jej súčasným členom, už zapustila korene. Bezprostrednou hrozbou pre rozšírenie Európskej únie je už v poradí druhé referendum o zmluve z Nice, ktoré sa na jeseň uskutoční v Írsku. Práve v ňom sa budú riešiť otázky typu: o čo rozšírením prídeme, čo nám noví členovia prinesú. Komisár Európskej únie pre rozšírenie Günter Verheugen počas ekonomickej konferencie v Mníchove minulý týždeň možnosť, že zmluva z Nice v Írsku neprejde, komentoval takto: „Vzniknú veľmi vážne problémy. Ak mám byť úprimný, nemám na toto riešenie. Čo by sme určite museli akceptovať, je istý odklad a odklad by bol nebezpečný.“ Inými slovami, ak sa rozšírenie Európskej únie odloží raz, môže sa odložiť aj dvakrát a nakoniec, keď sa voči nemu sformuje dostatočný odpor tak za jej hranicami, ako aj vo vnútri, nemusí sa uskutočniť vôbec. Ak čistí prispievatelia do rozpočtu únie - Nemecko, Holandsko, Veľká Británia a Švédsko - chcú uzavrieť otázku poľnohospodárskych dotácií až potom, keď bude jasné, o koľkých nových členov sa únia rozrastie, má to svoju ekonomickú logiku. Únia sa však otvorí len pre tých, ktorí budú na vstup najlepšie pripravení. A o tom, kto je najlepšie pripravený, budú v konečnom dôsledku rozhodovať členské štáty. Veľmi prísne kritériá môžu kandidátov pekne rozriediť. V tejto súvislosti stojí za povšimnutie pondelkové vyhlásenie komisára Verheugena na adresu Bulharska, ktorému sa podarilo z 30-tich kapitol uzavrieť 20, čím znížilo zaostávanie za favoritmi. Napríklad oproti Malte, ktorá patrí do prvej skupiny kandidátov, má Bulharsko uzavreté len o dve kapitoly menej. Hoci by si Bulhari zo strany únie zaslúžili potlesk, Verheugenove slová pre nich znamenali studenú sprchu: „Nemá žiadny zmysel umelo otvárať a zatvárať jednotlivé kapitoly, keď sa táto povinná príprava nenaplňuje v realite. Preto, ako som už povedal, rýchlosť tohto procesu neurčuje Európska komisia, ale samotní kandidáti.“ Komisár Verheugen svoje posolstvo ešte priklincoval vyhlásením, že šéfovia vlád Bulharska a Rumunska mu osobne povedali, že ich krajiny budú pripravené na vstup do Európskej únie až v roku 2007. Komisárovu kritiku formalistického prístupu k plneniu kritérií dotknutý bulharský minister zahraničných vecí Solomon Passy vzal útokom. „Najprv by som rád povedal, že sa nepokúšame umelo zvyšovať rýchlosť rokovaní o jednotlivých kapitolách. Naopak, nadobudli sme presvedčenie, že naše tempo bolo v poslednom roku umelo spomaľované.“ Odhliadnuc od tohto slovného ping-pongu, rastúce pnutie v Európskej únii ohľadom jej budúceho rozšírenia o štáty východnej a strednej Európy dáva tušiť, že dôkazy o pripravenosti jednotlivých kandidátov sa budú veľmi starostlivo skúmať. Nedá sa vylúčiť ani to, že sa to bude diať v atmosfére, ktorá nebude práve žičiť rozšíreniu únie. O to bude táto „európska maturita“ ťažšia. Slovensko nevynímajúc.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...