Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 5. júl 2008       14. jún 2002 Rozdiely v prístupe k Benešovým dekrétom medzi ODS a ČSSD sú zásadné Ivan Štulajter Ak septembrové parlamentné voľby na Slovensku majú potvrdiť či nepotvrdiť demokratický a reformný trend, aký s väčšími či menšími úspechmi naštartovala súčasná vládna garnitúra, nad českými voľbami sa nevznáša tieň, podobný HZDS. Napriek tomu počas dneška a zajtrajška, kedy sú otvorené volebné miestnosti, pôjde o vážnu vec. Tomu, kto mal možnosť v nedeľu v televízii Nova sledovať slovný súboj predsedu ODS Václava Klausa so šéfom sociálnych demokratov Vladimírom Špidlom, nemohlo ujsť, že obaja lídri dvoch najsilnejších strán sú zdatní rečníci, dobre poznajú svojho súpera a obaja vedia presvedčivo argumentovať štatistickými dátami, ktoré - ako to neskôr odhalil denník Mladá Fronta Dnes – ani celkom nesedia. Niekoľko domácich a tiež i zahraničných pozorovateľov vyhodnotilo tento súboj ako zdrvujúcu porážku Václava Klausa. Možno je to však dané len uhlom pohľadu, za ktorým stál predpoklad, že zdrvujúcu porážku utŕži socialista Špidla. K nej však nedošlo. Inými slovami, ak sa pustíme do témy, či v diskusii vyhral Klaus alebo Špidla, pustíme sa na tenký ľad. Na rovnaký tenký ľad sa dostaneme i vtedy, ak sa z týchto Špidlových a Klausových grafov pokúsime odpovedať na otázku, ktorá vláda bola úspešnejšia a čo možno očakávať od tej budúcej – nech už bude červená, modrá alebo červeno-modrá. Dôležitý rozlišovací znak sa však v diskusii nakoniec predsa len objavil. To vtedy, keď prišla reč na Benešove dekréty. Václav Klaus v tejto súvislosti vyhlásil, že ich nedotknuteľnosť musí zaručiť Európska únia ešte pred vstupom Českej republiky. Líder občianskych demokratov však zašiel ešte ďalej a zopakoval to, s čím už raz rozčeril české politické vody: „Pokiaľ by sme to nedostali, ja nie som schopný v referende vyzvať občanov, aby hlasovali pre Európsku úniu.“ Úplne opačnú koncepciu obrany českých záujmov voči niektorým silám v Nemecku, Rakúsku a Maďarsku, snažiacim sa o revíziu Benešových dekrétov, predstavil na Nove predseda sociálnych demokratov. Podľa neho naopak práve vstup Českej republiky do únie vytvorí jej dobrý manévrovací priestor. „Musím povedať, že hlavné posilnenie našej pozície bude dané vstupom do EÚ, pretože mimo únie nás izolovaná pozícia ponecháva na hraniciach s Nemeckom, zatiaľ čo vstup do EÚ nám vytára mnoho kontaktov i s inými štátmi.“ Zhrňme to: Rovnako ako Klaus aj Špidla považuje nedotknuteľnosť Benešových dekrétov za politickú axiómu. Rozchádzajú sa však v tom, akým spôsobom sa má český národný záujem brániť. Zatiaľ čo euroskeptik Klaus chce dať Európskej únii akési ultimátum a v krajnom prípade bojovať o Benešove dekréty i mimo nej, podľa eurooptimistu Špidlu najlepšou obranou českých záujmov je práve vstup krajiny do únie. To je zásadný rozdiel. Na tomto mieste ešte dodajme, že Európsky parlament sa vo včera schválenej rezolúcii oprel o stanovisko českého parlamentu a vlády, to znamená, že na základe Benešových dekrétov nemôžu vznikať nové právne vzťahy. Európski poslanci zároveň vyjadrili očakávanie, že pokiaľ existujúce české právo, napríklad na základe týchto dekrétov, stále obsahuje diskriminačné ustanovenia, odporujúce legislatíve Európskej únie, tak ich Česká republika pred vstupom do únie musí odstrániť. Európsky parlament sa však podľa rezolúcie s konečnou platnosťou k otázke Benešových dekrétov vyjadrí až po tom, čo obdrží analýzu právnych expertov. Ako sa ukazuje, exhumovaná téma Benešových dekrétov sa bude určitý čas pitvať na politickom stole prítomnosti. Rozdiely v prístupe k tomuto problému medzi ODS a Českou stranou sociálno-demokratickou sú, súdiac podľa predvolebnej rétoriky, zjavné. Otázka je, či sa odrazia aj na výsledku volieb.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...