Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       18. jún 2002 EÚ: Priame subvencie sú súčasťou agrárnej politiky Únie! Jaroslav Rozsíval V pondelok sa stretli v Luxembursku ministri zahraničných vecí EÚ, aby tu rokovali o kompromisnom návrhu riešenia agrárnych dotácií kandidátskym krajinám po ich vstupe do Únie. Napriek dosiahnutému kompromisu je otázka prístupu nových štátov k bohatým subvenciám EÚ do poľnohospodárskeho sektora naďalej otvorená. Ibaže práve táto otázka je kľúčom k pokračovaniu rozširovacieho procesu. Nasledujúci príspevok sme pripravili s použitím správy nášho bruselského dopisovateľa Ahta Lobjakasa. V pondelok došlo v jednom z najmenších európskych štátov k jednému z najopatrnejších rozhodnutí EÚ pri riešení jej rozšírenia smerom na Východ. Šéfovia diplomacií západoeurópskych štátov sa síce na stretnutí v Luxembursku dohodli na spoločnom postoji pri rokovaniach s kandidátskymi krajinami o kapitole poľnohospodárstvo, avšak rozhodnutie o výške agrárnych subvencií novým členským krajinám odložili na jeseň. Pritom práve otázka výšky priamych platieb do agrárneho sektora budúcich členov po ich vstupe do EÚ je kameňom úrazu súčasného rozširovacieho procesu. Napriek opatrnej formulácii stanoviska ministrov EÚ komisár pre rozšírenie Guenter Verheugen vyhlásil, že spoločný postoj členských štátov umožňuje obnovenie prístupových rokovaní, ktoré sa zabrzdili po nezhodách pri riešení poľnohospodárskej kapitoly. Podľa Verheugena sa v prípade tejto kapitoly bude dať rokovať o 95 percentách všetkých záležitostí. Pokiaľ však komisár Verheugen považuje otázku výšky európskych subvencií do krehkého pôdohospodárstva stredo a východoeurópskych krajín za 5 percent problematiky spomínanej kapitoly, je toto tvrdenie prinajmenšom pozoruhodné. Veď čo iné, ako výška dotácií, určuje východiskové postavenie členských štátov na spoločnom agrárnom trhu, plnom tvrdej konkurencie? Podľa nemeckého spolkového kancelára Gerharda Schroedera sa jeho krajina ocitla na pokraji svojich finančných možností a nemôže si už dovoliť prispievať do spoločnej pokladnice EÚ vyššími čiastkami. Nemecko by totiž v prípade priamych platieb novým členským štátom muselo navýšiť svoj ročný príspevok o 2 mld. eúr ročne. Na druhej strane je tu však spoločné vyhlásenie 10 kandidátskych štátov, v ktorom minulý týždeň jednotlivé krajiny, uchádzajúce sa o vstup do EÚ, odsúdili bruselský návrh na postupné zvyšovanie agrárnych subvencií - s počiatočným príspevkom vo výške 25 percent súčasných dotácií členským štátom. To nestačí, tvrdia kandidáti - a Slovensko s nimi. Lenže – hovorca komisára EÚ pre rozšírenie Jean Christophe Filori tvrdí, že EK bude aj naďalej trvať na pôvodnom návrhu: „Môžem iba opakovať pôvodný postoj Komisie, že priame platby sú súčasťou európskeho práva, nikdy neboli formálne vylúčené na Berlínskom summite, aj keď neboli zahrnuté do kalkulácií ohľadom finančnej perspektívy do r.2006. V dlhodobom pláne sa snažíme o spoločný pôdohospodársky trh s dobrým miestom uplatnenia pre všetkých.“ Faktom je, že príspevky do agrárneho sektora predstavujú takmer polovicu celého spoločného rozpočtu Únie. Jednoznačne výhodnejšie postavenie členských štátov v konkurencii s kandidátskymi krajinami v otázke poľnohospodárskych produktov je preto tŕňom v oku mnohým transformujúcim sa postkomunistickým štátom. Samozrejme, že ideálnym riešením by bola transformácia celého systému dotovania západoeurópskej agrárnej výroby, lenže tá je zase neprijateľná pre tie členské štáty, ktoré si na jej princípoch ustlali takpovediac na ružiach. Nemecko napriek tomu navrhlo slovami svojho kancelára redukciu agrárnych subvencií. Tie boli v roku 1992 stanovené po tom, čo európski farmári utrpeli výrazné straty poklesom cien svojich výrobkov. Priame platby však podľa Schrodera splnili svoj účel a patria už do minulosti. Iní západoeurópania však argumentujú, že priame platby v priebehu rokov zmenili svoj charakter. Tvrdí to aj hovorca európskej agrárnej komisie Gregor Kreutzhuber: „Priame platby boli zavedené v r.1992 ako kompenzácie za zníženie cien farmárskych produktov, ktoré sa preto volali kompenzačné poplatky a nie priame platby. Lenže najneskôr so zavedením reformnej Agendy 2000 sa tento kompenzačný element zrušil a dnes hovoríme o priamych platbách, ktoré sú súčasťou agrárnej politiky. Pomáhajú stabilizovať príjem farmárov.“ Opäť treba dodať, že dotácie stabilizujú predovšetkým príjem farmárov členských štátov EÚ. A tak hrozba spomalenia rozširovacieho procesu EÚ je jedinou pákou na dosiahnutie reformy jej agrárnej politiky. Keď sa raz rozšírenie Únie stane skutočnosťou, väčšina nových štátov sa pravdepodobne pridá k postoju Francúzska a jeho spojencov, ktorí považujú súčasné rozsiahle subvencie do poľnohospodárskeho sektora za samozrejmú súčasť svojej prosperity. Tá je však na míle vzdialená od princípov otvorenej trhovej ekonomiky.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...