Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       21. jún 2002 Summit EÚ v španielskej Seville Jaroslav Rozsíval Predstavitelia EÚ dnes začali v španielskej Seville rokovať o citlivej otázke spoločného riešenia ilegálneho prisťahovalectva. Prehlbujúce sa ekonomické rozdiely medzi krajinami Blízkeho východu a severnej Afriky na jednej strane a západnej Európy na strane druhej sú jednou z hlavných príčin rastúceho prílevu ilegálnych prisťahovalcov, hľadajúcich lepšie podmienky. Neschopnosť krajín, ako napríklad Marokka a Turecka, ktoré sú nielen východiskovými, ale aj tranzitnými štátmi najnovších migračných vĺn, zabrániť tomuto stavu, núti vyspelé západoeurópske krajiny siahnuť po dôslednejších opatreniach – či už vo forme posilnenia hraničných kontrol, alebo vypracovaním spoločnej azylovej politiky. Španielsky minister zahraničných vecí Josep Pique dnes na okraj celej problematiky v španielskej Seville vyhlásil: "Popri legálnej migrácii má aj ilegálne prisťahovalectvo hlboko zakorenené príčiny, preto chceme riešiť túto problematiku širokým prístupom, s použitím rozvojovej pomoci na zmenšenie problémov v krajinách, ktoré sú zdrojom, či prechodnými kanálmi imigrácie. To je základný element spoločnej európskej politiky, ktorú hodláme vytvoriť." Názory na riešenie tohto problému sa však rozchádzajú aj vo vnútri samotnej Únie. Veľký počet ľudí, hľadajúcich cestu na Západ, prichádza z kurdských oblasti Turecka, z Iránu, či Iraku. Medzinárodná asociácia pre solidaritu s azylantami a prisťahovalcami odhaduje, že turecké úrady zadržali v roku 2001 asi 150 tisíc ilegálnych migrantov. Koľkým sa pritom podarilo prejsť cez hustú sieť pohraničných kontrol, to nevie presne nikto, ale predpokladá sa, že ročne sa dostane do západnej Európy až pol milióna ilegálnych prisťahovalcov. Európski politici budú musieť teda riešiť nielen skutkový stav, ale aj jeho dôsledky – a medzi ne patrí aj zmena nálad európskych voličov, ktorí čím ďalej, tým viac podliehajú populistickej rétorike krajne pravicových politikov, priživujúcich sa práve na tomto stave. K nemu okrem iného prispieva aj fakt, že v blahobyte žijúcim západoeurópskym národom dnes klesá populácia. Dánsko, Veľká Británia a Španielsko navrhujú preto zaviesť prísne opatrenia voči tým štátom, ktoré odmietnu spolupracovať pri odsune ilegálnych prisťahovalcov – a to odobratím rozvojovej pomoci EÚ. Iné krajiny, ako Švédsko a Francúzsko súhlasia s potrebou obmedziť ilegálne prisťahovalectvo, ale navrhnuté riešenie sa im prieči. Podľa švédskeho ministra pre prisťahovalectvo Jana Karlssona treba tieto krajiny radšej motivovať k spolupráci. Josep Pique vyhlásil, že zajtra vydajú európski predstavitelia na summite spoločné komuniké, v ktorom sa vyjadrí potreba harmonizácie legislatívy členských štátov na dosiahnutie spoločnej azylovej politiky a zohľadní sa potreba zavedenia akčného plánu. Ten by sa mal týkať napríklad spoločného prístupu k vízovým informáciám, repatriačných programov a zavedenia spoločných zásad pri postupe proti obchodu s ľuďmi. Dokument sa bude týkať aj určenia prvých krokov, smerujúcich k spoločnej ochrane hraníc EÚ a už spomínanému uplatňovaniu rozvojovej pomoci tzv. tretím štátom. Podľa Piqueho sa účastníci summitu zhodli aj na potrebe vyváženia snahy o lepší život zo strany potenciálnych imigrantov lepšou integráciou prisťahovalcov, už žijúcich v EÚ. (Dodajme, že situácia v jednotlivých „problémových“ krajinách je pomerne vážna: Nezamestnanosť v Alžírsku, zmietanom už po desať rokov občianskou vojnou, dosiahla 30 percent, podobný stav je aj v susednom na oko prosperujúcom Tunisku. Turecko síce nedisponuje takou veľkou armádou nezamestnaných, ale krajina sa ešte stále spamätúva z minuloročnej finančnej krízy. Ankare preto chýbajú zdroje na pokrytie nákladov na ochranu svojich hraníc a ubytovanie migrujúcich osôb. Marokko zase zápasí s veľkým počtom prevádzacích gangov, ktoré ročne prevedú cez Stredozemné more tisícky Afričanov, hľadajúcich v Európe prácu. Egypt disponuje zase alarmujúcim počtom mladých ľudí, ktorých pracovné možnosti sú obmedzené. Okrem toho je tu aj obrovský počet prisťahovalcov z iných arabských krajín. Zlé pracovné zákony a ekonomická stagnácia však nevytvárajú nové pracovné príležitosti. Zdá sa preto, že všetka iniciatíva, smerujúca k sprísneniu protiimigračných opatrení, musí - a aj bude vychádzať z Európy.) Okrem toho sa budú európski politici venovať v španielskej Seville aj otázke plánovaného rozšírenia Únie. V desiatich kandidátskych krajinách, vrátane Slovenska, sa preto čaká na signál, týkajúci sa možnosti dokončenia prístupových rokovaní do konca tohto roka. Kľúčová debata o spôsobe spolufinancovania poľnohospodárskeho sektoru však ešte iba čaká na svoje finále. V tomto smere nebude asi sevillský summit tým určujúcim, ale dúfajme, že aspoň významným rokovaním.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...