Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 25. júl 2008       21. jún 2002 Nová česká vláda sa rodí pomaly, ale isto Gabriel Sedlák V Českej republike sa chýli ku koncu prvý povolebný týždeň. Od chvíle, čo boli zrátané voličské hlasy, bolo jasné, že pri moci zostane víťazná sociálna demokracia. A hoci má jej menšinovú vládu vystriedať koaličný kabinet, hlavné slovo v nej budú mať ľavičiari. Klausova ODS pred voľbami vyzývala voličov na zastavenie socialistov. Tí zostávali pokojní a pri každej príležitosti vyzdvihovali hlavne rast ekonomiky ako nespochybniteľný úspech svojho vládnutia. Včera priniesli štatistici správu o akomsi spomalení tohto trendu. Česi vraj bohatnú pomalejšie ako v uplynulých rokoch. A hoci neide o žiadne fatálne spomalenie a ekonomika je na tom v podstate rovnako ako vlani, sociálni demokrati, víťazi volieb, sú určite radi, že sa táto správa objavila až po voľbách. Ak by sa tak aj stalo počas kampane, nie je vylúčené, že by podobná zvesť nechala voličov ľavice chladnými. Hlavne ak by sa držali slov lídra porazenej pravice Václava Klausa, že ekonomika má svoje cyklické obdobia, ktoré vláda len ťažko môže ovplyvniť. Faktom zostáva, že vládu budú zostavovať sociálni demokrati Vladimíra Špidlu, ktorý na čele strany vystriedal dosluhujúceho premiéra Miloša Zemanam, dobrovoľne odchádzajúceho z politiky. Po prvých konzultáciách, na ktoré si Václav Havel pozval delegácie všetkých parlamentných nekomunistických strán, si český prezident pozval na Hrad Špidlu ešte raz. AUDIO: „Abych ho požádal o to, aby jednal o složení budoucí vlády a o její podpoře v parlamentu.“ Tento výrok akoby ešte zvýraznil nové rozloženie síl na českej politickej scéne. Na jednej strane sú budúce vládne strany – popri doteraz vládnucej ČSSD je to Koalícia ľudovcov a liberálnej Únie slobody, na strane druhej ich opozícia. Budúca koalícia sa bude opierať iba o najtesnejšiu 101-člennú väčšinu v snemovni. Ako však zdôrazňujú obe strany nového partnerstva, blížiaci sa vstup krajiny do Európskej únie je natoľko silným a stmeľujúcim motívom, že si ani nepripúšťajú myšlienku nejakého štiepenia sa. Ani dnešná správa o neschválení návrhu vládneho programu politickým grémiom sociálnych demokratov vraj nič neznamená. Text, ktorý pripravil vicepremiér Pavel Rychetský, sa iba zdal byť straníckym špičkám príliš právnický. Partneri z Koalície si teda na oboznámenie sa s ním budú musieť počkať do zajtra, do kedy by návrh mal získať politickú formu. Jednotliví experti z oboch strán však už medzitým neoficiálne diskutujú o jednotlivých kapitolách, aby čo najskôr zblížili svoje stanoviská. Všeobecne sa očakáva programová i personálna dohoda. Dostatočným varovaním pred prípadným krachom súčasných rozhovorov je pre menšie strany budúcej koalície odmietnutie ponuky ČSSD spred štyroch rokov na vstup do vlády, ktorého výsledkom bola opozičná zmluva a rozdelenie moci a postov medzi menšinovú vládu a jej zmluvnú opozíciu - ODS. Koalícia v jej záujme už dokonca rezignovala na snahu nepustiť komunistov do vedenia snemovne. Zastúpenie tretej najsilnejšej strany, ktorou sa KSČM stala, je podľa víťaza volieb ČSSD prirodzené. Koalícia však chce pristrihnúť krídla komunistom v iných oblastiach a to vďaka koaličnej dohode. Ak sa jej podarí ČSSD presvedčiť, komunisti by nemali zasadnúť napríklad ani v mediálnych radách a prípadné zrušenie lustračného zákona, ktorý nevonia ani sociálnym demokratom, by malo tiež zostať tabu. Ak sa budú obe strany tvoriacej sa koalície držať vyjednanej zmluvy a nebudú hľadať podporu pre svoje ľavicové či pravicové návrhy u KSČM či ODS, čakajú ich možno štyri roky úspešného vládnutia. Ako však už v našom vysielaní pripomenul politológ Jiří Pehe, väzy by im mohol zlomiť pred voľbami z fľaše vypustený Džin v podobe Benešových dekrétov. AUDIO: „To téma Benešových dekretů se nepochybně vrátí. V případě, že bude vytvořena ta proevropská vláda sociálních demokratů a Koalice, tak si myslím, že se Václav Klaus pokusí rozštípnout tuto koalici.“ Ako sa domnieva Jiří Pehe, podariť by sa mu to mohlo tak, že pred referendum o vstupe do EÚ by mohol mobilizovať proti tomuto kroku. Prípadné nie únii by znamenalo koniec rodiacej sa vlády.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...