|
|
| |
|
Dnes je štvrtok, 24. júl 2008 |

|
|

|
24. jún 2002
|
Summit Európskej únie v Seville sa skončil kompromismi
|
Anna Šišková
|
Volebné úspechy strán s proti-prisťahovaleckou rétorikou donútili niektorých európskych politikov k tomu, aby tému prisťahovalectva zaradili medzi hlavné body diskusií na summite v španielskej Seville. Predovšetkým Veľká Británia a Španielsko zvolili tvrdý slovník, keď žiadali potrestať domovské krajiny prisťahovalcov, ktoré nebudú s Európskou úniou v boji proti ilegálnej migrácii dostatočne bojovať. Výsledok summitu je napokon oveľa miernejší.
Summity Európskej únie sú často kritizované za to, že ich výsledkom bývajú veľmi opatrné a v podstate málokedy niečo riešiace rozhodnutia, za ktorými sa navyše skrýva zdráhanie prijaté rozhodnutia aj uplatniť. Kompromisy sú však v spoločenstve 15-tich štátov nevyhnutné a nie vždy znamenajú stagnáciu.
Rovnako je to aj v prípade posledného summitu Únie počas španielskeho predsedníctva. Západná tlač v pondelok zväčša kritizovala politikov Únie za neschopnosť riešiť pálčivé problémy, v tomto prípade ich neschopnosť dohovoriť sa na uplatnení sankcií voči tým krajinám, ktoré nebudú s Európskou úniou spolupracovať v boji proti ilegálnemu prisťahovalectvu. Ďalším vytýkaným bodom boli nezhody na vybudovaní spoločného zboru na ochranu hraníc.
Napriek tomu, že v týchto dvoch otázkach sa podarilo dospieť len ku kompromisnému riešeniu, Sevilla predstavuje výrazný krok vpred vo vytvorení oveľa prísnejších pravidiel v oblasti prisťahovalectva a azylovej politiky. Veľká Británia, Španielsko, Taliansko, Nemecko a Dánsko tvrdia, že najefektívnejším spôsobom zabezpečenia spolupráce s krajinami, z ktorých prichádza do EÚ najviac ekonomických prisťahovalcov, je hrozba zavedenia sankcií. Švédsko takýto prístup otvorene označilo za nenáležitý, obdobný postoj zaujali aj Fíni a Francúzsko, ktoré si nechce narušiť vzťahy so svojimi bývalými kolóniami v Afrike. Pozíciu Fínska zhrnul tamojší premiér Paavo Lipponen :
AUDIO: „Vzťahy medzi Európskou úniou a jej partnerskými krajinami musia byť chápané ako celok, a automatické trestné sankcie v tomto prípade neprichádzajú do úvahy. Ak si krajina neplní zmluvné záväzky, potom musia byť prehodnotené vzťahy a možno aj pomoc. Ale na finančnú pomoc určenú na zmiernenie chudoby sa v žiadnom prípade nemôže siahať.“
Budúce dohovory o spolupráci s krajinami mimo Európskej únie však budú obsahovať klauzulu, v ktorej sa zmluvné krajiny zaväzujú bojovať proti ilegálnemu prisťahovalectvu. V prípade, ak nebudú tento dohovor plniť ocitnú sa pod hrozbou zatiaľ bližšie nešpecifikovaných sankcií, pričom slovo nešpecifikovaných je práve jednou zo spomínaných kompromisných formulácií.
Preloženie rozhodnutia o vytvorení spoločného zboru na ochranu hraníc je skôr výsledkom strachu o stratu národnej suverenity. Aj v tejto otázke sa však podarilo dospieť ďalej. Podľa dohody zo Sevilly sa ešte do konca tohto roku uskutočnia prvé spoločné kontrolné operácie na vonkajších hraniciach Európskej únie. Okrem toho bude vytvorená sieť imigračných pracovníkov zo sídlom v Bruseli.
Iróniou však je, že Nemecko, ktoré trvá na boji proti ilegálnemu ekonomickému prisťahovalectvu, odmieta rýchle zjednocovanie v oblasti azylovej politiky. Nemecký kancelár Gerhard Schröder trvá na tom, že o zaobchádzaní s utečencami uchádzajúcimi sa o azyl by mali rozhodovať národné vlády a nie Európska únia.
AUDIO: „Vzťahy medzi Európskou úniou a jej partnerskými krajinami musia byť chápané ako celok, a automatické trestné sankcie v tomto prípade neprichádzajú do úvahy. Ak si krajina neplní zmluvné záväzky, potom musia byť prehodnotené vzťahy a možno aj pomoc. Ale na finančnú pomoc určenú na zmiernenie chudoby sa v žiadnom prípade nemôže siahať.“
Dodajme ešte, že aj v bode azylovej politiky sa podarilo dospieť k istému zjednoteniu. Podľa dohovoru by sa mali krajiny 15-ky do konca budúceho roka dohovoriť na „minimálnej definícii“ o tom, ktorí utečenci by mali azyl dostať a ktorí nie.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|