Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       26. jún 2002 EÚ a prisťahovalectvo Eva Rajecká V španielskej Seville sa skončil ďalší summit Európskej únie. Jedným z ústredných bodov jeho agendy bol problém prisťahovalectva do krajín Únie, ale pokrok bol nepatrný. Problém spoločnej prisťahovaleckej politiky zostáva naďalej na stole, a len tak rýchlo z neho nezmizne. Francúzsko patrí k štátom s najväčším počtom prisťahovalcov. Ich počet sa odhaduje na 5 až 8 miliónov. Patria k nim aj nelegálni prisťahovalci a to vysvetľuje veľký rozdiel v odhade. Francúzsko a Veľká Británia sú jediné štáty v EÚ, ktoré nemajú oficiálny register prisťahovalcov a preto aj vo Veľkej Británii vedia len ťažko odhadnúť koľko prisťahovalcov, legálnych či nelegálnych v krajine vlastne žije. Napriek tejto podobnosti, oba štáty majú dosť rozdielne stanoviská k spôsobu riešenia prisťahovaleckej problematiky. Francúzske vlády boli relatívne liberálne k svojim prisťahovalcom, ale na miestnej úrovni sa im nepodarilo nových prisťahovalcov integrovať. Výsledkom sú dnešné veľké getá legálnych, ale aj nelegálnych prisťahovalcov, ktorí sa v minulosti grupovali hlavne z bývalých francúzskych kolónií zo severnej Afriky. Viedlo to k veľkému znepokojeniu pôvodných francúzskych obyvateľov, obávajúcich sa tzv. maghrebizácie, či islamizácie Francúzska a k rastu obľúbenosti ultrapravice. Hoci prisťahovalcov je najviac z Alžírska, Tunisu a Maroka, dnešní prisťahovalci sú iní. Hovorí analytička francúzskeho štatistického inštitútu Catherine Borrelová: AUDIO: Od predchádzajúceho sčítania ľudu v roku 1990 sa národný pôvod prisťahovalcov zmenil. Počet Európanov sa neustále znižuje a zároveň sa zmenšil aj počet prisťahovalcov z Magrebu /z Maroka, Alžírska a Tunisu/. Ale z ostatného sveta, predovšetkým zo západnej Afriky a Ázie sa celkový počet prisťahovalcov zväčšil o 20 percent. Borrelová a iní odborníci si myslia, že kľúčom k riešeniu tohto problému je dobrá integračná politika, ktorá vo Francúzsku nebola údajne dostačujúca. Ale tento problém majú všetky štáty s vysokým počtom prisťahovalcov. Ako sa dá integrovať menšina, ktorá má svoje vlastné civilizačné, kultúrne a náboženské špecifiká, a ktorá sa často práve sama vydeľuje z väčšinovej spoločnosti, pretože má často rozdielne priority? Na podobné problémy narazili aj politici v Dánsku a Holandsku po vzostupe pravicových strán v oboch štátoch, ktoré sa však čo do počtu obyvateľov nedajú ani porovnať s Francúzskom a práve preto majú väčšie problémy s integráciou svojich prisťahovaleckých menšín. Ale na rozdiel od Francúzska, Dánsko radikálne sprísnilo svoje prisťahovalecké zákony, následkom čoho sa už v minulom roku znížil počet prisťahovalcov do Dánska o polovicu. Na podobné opatrenia sa chystá aj holandská vláda, a to aj napriek tvrdeniu mnohých odborníkov, že prísnejšie prisťahovalecké zákony vedú k rastu nelegálnych prisťahovalcov. Hoci napríklad Švédsko nesúhlasí s dánskymi opatreniami, samo sa chystá sprísniť azylové zákony a švédsky minister pre prisťahovalcov Karlsson dokonca žiada, aby sa južné štáty Únie, hlavne Grécko a Taliansko viac sústredili na zastavenie nelegálneho prílivu prisťahovalcov a zastavili tak ich tok ďalej na sever. Hovorí tiež, že vlády Európskej únie by mohli zneutralizovať protiprisťahovalecké nálady, keby bola ich prisťahovalecká politika transparentnejšia, čo znamená, že by musela byť aj viac synchronizovaná ako dosiaľ. Veľká Británia a najnovšie aj Španielsko, oba štáty s multimiliónovým počtom prisťahovalcov sú zástancami tvrdej línie. Veľká Británia napríklad z toho dôvodu nepristúpila na schengenské dohody a naďalej prísne kontroluje svoje hranice a zostruje prisťahovaleckú politiku. Hoci Španielsko k schengenskej dohode pristúpilo, neplatí na jeho južných hraniciach s Afrikou, ktoré napriek veľkému úsiliu sú maximálne priepustné, čo vedie k podobnému napätiu medzi severoafrickými prisťahovalcami a domácim obyvateľstvom ako vo Francúzsku. Veľká Británia a Španielsko patria k stúpencom prísnej sankčnej politiky proti tzv tretím štátom, teda proti tým krajinám,ktoré dostatočne nebránia nelegálnym prisťahovalcom v odchode do cieľových štátov. Hovorí britský minister vnútra Jack Straw: AUDIO: Je celkom rozumné, aby sme sa pokúsili o využitie všetkých vhodných prostriedkov, aby štáty odkiaľ prisťahovalci prichádzajú, urobili proti tomu všetko, čo môžu. Možno sa im nepodarí zastaviť hospodársku migráciu, ale je isté, že môžu pomôcť zaručiť, aby sa ľudia, ktorí neprešli azylovými procedúrami, mohli vrátiť, a aby sa o nich riadne postarali. Veľká Británia patrí k tým štátom Únie, ktoré sa snažia presadiť, aby sa súčasťou spoločnej európskej prisťahovaleckej politiky stalo legálne a kontrolované prisťahovalectvo. V tom zašla najďalej nemecká sociálno-demokratická vláda, ktorá presadzuje politiku vstupu kvalifikovaných prisťahovalcov, aby boli obsadené pracovné miesta, na ktoré niet dostatočný počet kvalifikovaných Nemcov, aj preto, lebo klesá počet obyvateľstva. Udeľovanie povolenia k trvalému pobytu v Nemecku by malo byť časovo neobmedzené, ale zákon, ktorý by to umožňoval chce opozícia predložiť Ústavnému súdu a jeho budúcnosť preto nie je istá. V nemeckých septembrových voľbách je vodca opozície a zároveň kandidát na úrad kancelára, Edmund Stoiber rozhodnutý, že v prípade jeho zvolenia, zákon dnešnej vlády zruší. Jeden z dôvodov vysvetlil nasledovne: AUDIO: Sme v súčasnosti štátom, ktorý prijal najviac cudzincov. Tí, čo chcú viac, budú chcieť od Nemecka príliš veľa. Nemecko preto potrebuje obmedziť a kontrolovať prisťahovalectvo. Stoiber hovorí, že predovšetkým treba integrovať tie milióny cudzincov, ktorí v Nemecku už žijú a ide o 9 percent z celkového počtu 82 miliónov obyvateľov. Aj Stoiber by sa usiloval o dodržiavanie určitých štandardov v poskytovaní povolenia k pobytu - ako napríklad jazykových a historických znalostí hostiteľského štátu a v pracovnom kontexte sa hovorí nielen v Nemecku, ale aj v iných štátoch Únie čoraz častejšie o bodovaní budúcich prisťahovalcov podľa vzdelanostných a kvalifikačných kritérií podobne ako sa to robí napríklad v Kanade a v Austrálii.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...