Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       27. jún 2002 Správa OSN: Vo východnej Európe rastie počet užívateľov drog medzi mladými Jaroslav Rozsíval Otváranie sa svetu prináša krajinám strednej a Východnej Európy nielen nové možnosti, ale aj problémy. Podľa najnovšej správy OSN sa vo východnej Európe zvyšuje spotreba drog – a to najmä medzi mladými ľuďmi vo veku do dvadsať rokov. Určite to poznáte. Ktosi v okruhu vašich známych, či blízkych prišiel domov a obývačka, či knižnica bola prázdna – byt však nevykradli zlodeji. Nič netušiaci rodičia, venujúci sa prevažne svojej zárobkovej činnosti, zrazu zistia, že ich dieťa nutne potrebuje splatiť dlhy – za drogy. Problém, ktorému v čoraz väčšej miere začali v krajinách strednej a východnej Európy čeliť ľudia v takmer všetkých spoločenských vrstvách. Neľútostní díleri začali totiž už pred mnohými rokmi útočiť na slabosť svojich potenciálnych zákazníkov – a to priamo v školách, či učilištiach. Spotreba drog medzi mladými tínedžermi v postkomunistických krajinách vzrástla od roku 1995 do roku 1999 o sto percent. Podľa prieskumov, uskutočnených napríklad v Českej republike, tretina 16 ročných respondentov vyhlásila, že experimetovala s drogami, predovšetkým s marihuanou. V otázkach užívania drog a narkotík sa teda, zdá sa, priblížili ekonomicky zaostávajúce krajiny bývalého socialistického bloku takmer úplne úrovni Západu – tvrdí to aj Sandeep Chawla, šéf výskumu OSN, týkajúceho sa kontroly drog a prevencie kriminality: ”Priepasť sa uzatvára. A v prípade mnohých drog je trend vo východnej Európe rastúci v porovnaní so západnou Európou. V mnohých prípadoch je úroveň zneužívania drog na Západe stabilná, zatiaľ čo na Východe rastie.” Dôvody sú rôzne. Jedným z nich je samozrejme otváranie hraníc po páde komunizmu. Východná Európa sa stala významným tranzitným územím aj pri obchode s drogami. Iba s veľkou námahou sa tomuto trendu pokúšajú zabrániť bezpečnostné a colné orgány transformujúcich sa krajín. Tomáš Zábranský je jedným z popredných odborníkov českého Inštitútu pre preventívnu medicínu, ktorý sa zaoberá aj problematikou zneužívania drog medzi mladými ľuďmi. Na margo najnovšej štúdie svetovej organizácie dodáva, že správa nedokáže odkryť všetky detaily, týkajúce sa východoeurópskej drogovej scény – podľa Zábranského je síce faktom, že počet 15-16 ročných, ktorí experimentovali s drogami, sa zdvojnásobil, ale väčšinou šlo iba o užívanie tzv. mäkkých drog, teda menej nebezpečných omamných látok, na rozdiel od heroínu, či iných tzv. tvrdých drog. Ani údaj, týkajúci sa počtu osôb, ktoré sa už aspoň raz pokúsili užívať drogu, nie je podľa Tomáša Zábranského vyčerpávajúcou informáciou o tom, koľkí tínedžeri sa stali naozajstnými narkomanmi: „Čo sa týka žiakov škôl, u 16 ročných registrujeme od roku 97 pozitívny trend, podľa ktorého sa síce mierne zvýšil počet, ktorí aspoň raz skúsili marihuanu a hašiš, ale počet tých, čo skúšali tvrdé drogy, sa znížil. To podľa mňa dokazuje, že sa boja rôznych rizík, oddeľujúcich tieto dve skupiny drog.“ Podľa Zábranského je takýto trend výsledkom vládou dotovaných ťažení, ale aj dôsledkom v uliciach miest viditeľných následkov zneužívania drog. Pozoruhodným, ale typickým javom je aj to, že rast v užívaní drog je pozorovateľný predovšetkým v bohatších postkomunistických krajinách, ku ktorým Česká republika určite patrí. Počet s drogami experimentujúcich mládežníkov je v Česku trikrát taký veľký ako napríklad v Bulharsku. Tomáš Zábranský však upresňuje: “Je to skôr tým, že bohatšie krajiny si môžu dovoliť lepší monitorovací systém. Niet dostatočných a presných informácií o užívaní drog v Rumunsku, pretože tam niet adekvátneho, či v podstate žiadneho monitorovacieho systému. Takže v číslach OSN vychádza Rumunsko ako čistá, nedotknutá krajina. Každý, kto tam bol, však vie, že to nie je pravda.“ Iné ukazovatele sú však oveľa varovnejšie. V Európe a vo svete sa totiž nezomiera iba na následky užívania ilegálnych drog, ale aj tých legálnych. Hovorí opäť Tomáš Zábranský: „Čo sa týka užívania tabaku a alkoholu medzi 16-ročnými v Českej republike, ale aj po celej Európe, špeciálne vo východnej, ukazovatele výrazne rastú. Takže naši 16-roční pijú dva a pol krát viac, ako ich rovesníci v roku 95.“ Otázka teda znie – kde musí začať konať rodič a kde štát? A kto by mal konať ako prvý? Začať nie je samozrejme nikdy neskoro. To vedia všetci rodičia detí, ktoré sa dostali do problémov s drogami. Lenže konať musí aj ten, kto v mene ľudu rozhoduje napríklad o povolení reklamy na alkohol a tabak a zároveň sprísňuje protidrogové zákony. Proti drogám sa totiž nedá bojovať s pohárikom marihuanovej vodky v ruke. Kto neverí, nech tam beží – ponuka predajne lahôdok na Václavskom námestí v Prahe je naozaj bohatá. Vrátane spomínanej vodky s konope. Iba na dva skoky od nej vám už díleri ponúknu aj čosi tvrdšie.....Lenže aj odborníci tvrdia, že cesta od nadmernej konzumácie alkoholu a tabaku k užívaniu drog nie je až taká ďaleká, najmä medzi mladými ľuďmi.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...