Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 5. júl 2008       28. jún 2002 Maďarská vláda navrhla zmenu zákona o prístupe k zväzkom komunistickej tajnej polície Anna Šišková Väčšinu ľudí už dnes minulosť nezaujíma, povedal v Budapešti maďarský premiér Péter Medgyessy. Socialistický premiér to povedal v reakcii na nedávne odhalenie skutočnosti, že bol istý čas dôstojníkom komunistickej kontrarozviedky. Ukazuje sa však, že s nezáujmom o minulosť to nie je až také jednoduché: samotná vláda požiadala o zákon, ktorý rozšíri prístup k archívom komunistickej štátnej polície. Maďarský kabinet navrhol zmenu zákona o prístupe k zväzkom tajnej polície, ktorá by okrem iného umožnila zverejniť mená všetkých osôb pôsobiacich vo verejných službách, ktoré boli v minulosti členmi, alebo spolupracovníkmi komunistickej tajnej polície. Okrem toho by umožnil aj zverejnenie mien informátorov, ktorých identitu v súčasnosti platná legislatíva chráni. Návrh zákona by sa mal dostať do parlamentu už na budúci týždeň. Plánované zmeny súvisia s minulotýždňovým priznaním maďarského premiéra, že v rokoch 1977 až 1982 počas svojho pôsobenia na ministerstve financií pracoval pre kontrašpionáž, pričom jeho úlohou bolo uchrániť informáciu o ašpirácii Maďarska na členstvo v Medzinárodnom menovom fonde pred Sovietmi. K svojej spolupráci s komunistickou tajnou službou sa premiér priznal až potom, čo toto odhalenie zverejnil pravicový denník „Magyar Nemzet“. Mlčanie Medgyessy zdôvodnil tým, že platné zákony zakazujú agentom kontrarozviedky zverejňovať ich aktivity až do roku 2020. Premiérovo priznanie spôsobilo pobúrenie v tábore koaličného partnera Medgyessyho socialistov medzi členmi liberálneho Zväzu slobodných demokratov, v ktorom pôsobí niekoľko bývalých disidentov. V snahe odvrátiť vládnu krízu a udržať slobodných demokratov v koalícii, socialisti súhlasili s ich návrhom na zmenu platných zákonov o zväzkoch tajnej služby. Spisovateľ Miklós Haraszti , bývalý disident a jeden z prominentných členov slobodných demokratov, sa v rozhovore pre našu rozhlasovú stanicu k plánovanej zmene legislatívy vyjadril nasledovne: AUDIO: „Základom návrhu je, že sa sprístupnia zväzky všetkých piatich oddelení tajnej polície a budú verejne prístupné zväzky osôb pôsobiacich vo verejných funkciách. Nemyslím si, že v konečnej podobe bude táto časť zákona odlišná od návrhu. Veľká diskusia je o predstaviteľoch cirkví, novinároch, o riaditeľoch štátnych podnikov, sudcoch a tak ďalej. To bude jedna časť diskusie, druhá bude o tom, čo s tými, ktorí z týchto kruhov pracovali vo verejných funkciách počas uplynulých 12-tich rokov.“ Komunistická tajná polícia, známa ako tretia divízia Ministerstva vnútra mala päť oddelení – výzvednú službu, kontrarozviedku, oddelenie zaoberajúce sa domácimi politickými represiami, vojenskú rozviedku, vojenskú kontrarozviedku a napokon technické oddelenie, ktoré malo na starosti sledovanie. Zákon, ktorý v roku 1990 navrhla prvá postkomunistická vláda vedená pravicovým politikom Józsefom Antallom, ale ktorý bol schválený až o štyri roky neskôr, sprístupnil iba archív oddelenia pre domáce politické represie. Zväzky ďalších štyroch oddelení zostali utajené kvôli ochrane národných záujmov. Zákon z roku 1995 umožnil občanom prístup k zväzkom, ktoré o nich viedla tajná polícia, ale meno informátora, ktorý na nich donášal informácie v nich bolo vždy začiernené. Návrh zákona Medgyessyho vlády toto pravidlo mení. Zmení sa aj dohľad nad archívmi a jeho názov. Teraz zväzky spravuje parlament, o odtajení zväzkov rozhoduje tajná služba. Po prijatí zákona bude archív zväzkov premenovaný na Historický archívny úrad tajných služieb a bude spadať pod kontrolu Ministerstva kultúry. Na premiestnenie všetkých zväzkov bude dohliadať výbor, ktorý bude zložený z členov vymenovaných vládou, súdnictvom, generálnou prokuratúrou, politickými stranami a prezidentským úradom. Opozičný Zväz mladých demokratov – FIDESZ – bývalého premiéra Viktora Orbána prišiel s vlastným návrhom na zmeny súčasných Zákonov. FIDESZ v ňom okrem iného žiada, aby bolo všetkým bývalým členom komunistického vedenia zakázané pôsobiť vo verejných funkciách. Táto zmena však nemá pri súčasnom zložení parlamentu veľkú šancu na schválenie. Vládna koalícia má totiž nad opozíciou 10 mandátovú prevahu.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...