Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 6. júl 2008       9. júl 2002 Nová česká vláda chce pokračovať v nadštandardných vzťahoch so SR Jaroslav Rozsíval V Prahe včera večer oznámili zloženie budúceho českého kabinetu, ktorý sa stal výsledkom trojtýždňových rokovaní víťazných sociálnych demokratov so stranami Koalície strán pravého stredu. Občania Českej republiky sa v pondelok večer konečne dozvedeli, kto by mal spravovať chod ich štátu nasledujúce štyri roky. Minimálne 30 percent českých voličov, ktorí dali svoj hlas sociálnym demokratom, zobralo túto správu na vedomie s úľavou a spokojnosťou – väčšinu ministerských postov budú totiž zastávať predstavitelia ČSSD. O tom, či so zostavou kabinetu Vladimíra Špidlu súhlasia aj všetci voliči Koalície, možno pochybovať, ale faktom je, že vláda už zostavená je a v jej radoch sa ocitli aj predstavitelia pravice. Podľa vyjadrenia šéfa ODS Václava Klausa je koaličná dohoda medzi ČSSD, KDU-ČSL a US-DEÚ cestou k socializmu. V texte dohody sa samozrejme o socializme ako takom nehovorí, ale nájdeme v ňom pojem „sociálne a ekologicky orientované trhové hospodárstvo“ a pod hlavičkou hlavných cieľov spolupráce koaličných partnerov bola hneď na druhom mieste zaradená formulácia „rozvoj sociálneho štátu“. Ak mal teda Václav Klaus na mysli politiku, smerujúcu k väčším štátnym výdavkom na sociálnu sféru, tak mal pravdu, ak chcel svojim voličom naznačiť, že sa v Česku skončilo slobodné podnikanie, tak šlo skôr o osvedčenú politickú rétoriku, voči ktorej možno bez problémov postaviť tváre novej koaličnej vlády Vladimíra Špidlu: Česká vláda výrazne omladla, sedem jej členov má menej ako 37 rokov, zo strany samotných sociálnych demokratov sa dostali k slovu pragmatici, ako Petra Buzková, či Pavel Dostál – aj to by snáď mohla byť záruka určitej progresívnosti kabinetu, ktorého 11 členov je predsa len – z ČSSD. Pravicové spektrum českej politiky budú v novom kabinete reprezentovať iba Cyril Svoboda ako vicepremiér a minister zahraničných vecí , Libor Ambrozek ako minister životného prostredia a Milan Šimonovský na poste ministra dopravy za KDU-ČSL a ďalej Petr Mareš ako vicepremiér pre vedu, Pavel Němec v kresle ministra pre miestny rozvoj a Vladimír Mlynář s poverením riadenia rezortu informatiky za US-DEÚ. Je viac ako zjavné, že životne dôležité a kľúčové ministerské posty má v rukách aj naďalej sociálna demokracia. Šesť členov odchádzajúceho kabinetu Miloša Zemana zostáva vo vláde, vrátane bezpečnostných funkcií: Post ministra vnútra bude aj naďalej zastávať Stanislav Gross a ako minister obrany sa podľa Vladimíra Špidlu osvedčil Jaroslav Tvrdík. Samotný Vladimír Špidla, pôvodným povolaním historik, je pritom ako vládny úradník ostrieľaným harcovníkom, jeho štýl sa však v ničom nepodobá výrečne bohatému a často aj arogantnému vystupovaniu Miloša Zemana, či Václava Klausa. Špidla je strohým a racionálne uvažujúcim politikom, avšak s malými skúsenosťami v zahranično-politickej oblasti. To, že vyjednávania o zostavení vlády neprebiehali vždy v prospech Koalície, sa napokon odrazilo aj na odchode šéfky US-DEÚ Hany Marvanovej od rokovacieho stola. Tá - ako sama povedala - nebola schopná ďalej hájiť záujmy svojich pravicových voličov a v novom parlamente sa ocitne v kresle podpredsedníčky Poslaneckej snemovne. Dôkazom jej tvrdenia je napokon aj samotná koaličná dohoda, ktorú dnes v Prahe podpísali predstavitelia troch straníckych subjektov - Vladimír Špidla, Cyril Svoboda a Ivan Pilip (čiže už bez účasti Marvanovej). Dohoda kladie veľký dôraz na sociálny a rodinný program vlády a v otázkach hospodárskej politiky hovorí viac rečou štátnych zásahov a investícií, ako jazykom liberalizácie. Dohoda taktiež stanovuje princípy ďalšieho rozvoja informačnej spoločnosti - ako základného rozvoja vzdelanosti, ekonomiky a služieb verejnej správy. V oblasti telekomunikačného trhu vyjadrili koaličné strany podporu už bez tak plánovanej liberalizácii trhu a za zásadnú úlohu celej spoločnosti označili boj proti korupcii a postihovanie hospodárskej kriminality. Jednoznačné je aj stanovisko, týkajúce sa právnych dôsledkov druhej svetovej vojny, teda tzv. Benešových dekrétov, hovoriacich o vysídlení Nemcov – ani nová vláda nemá podľa tohto textu záujem prehodnocovať čosi, čo väčšina českých politikov považuje za status quo. Odhodlanie nastoliť v krajine poriadok je z textu dohody zjavné, otázne je, do akej miery sa jej signatári zhodujú na spôsobe jeho nastoľovania – prevaha jedného jediného hlasu v Poslaneckej snemovni dáva totiž tušiť, že napriek úspešnému výsledku trojtýždňových rokovaní pri zostavovaní koaličnej vlády bude podpora zákonodarných iniciatív Špidlovho kabinetu zo strany koaličných poslancov predovšetkým otázkou ich schopnosti dohodnúť sa. Je možné, že táto snaha bude motivovaná aj očakávaným vstupom Českej republiky do EÚ v roku 2004. Aký bude osud novej českej vlády aj po tomto termíne, je otázkou, na ktorú sa dnes neodvažuje odpovedať takmer nikto. Jej spoločným menovateľom je aj slovíčko krehkosť. Analytik politického diania v Českej republike Pavel Tigrid však vo svojom komentári v denníku Mladá fronta Dnes podčiarkuje veľkú priehľadnosť a otvorenosť koaličných rokovaní, ktoré podľa jeho slov naznačujú príchod civilizovanejších politických manierov do českej politiky. V „civilizovanejších“ politických pomeroch by sa preto krehkosť mohla stať skôr fortieľom, ako nedostatkom. Z hľadiska rozvoja vzťahov Českej republiky so susedným Slovenskom je pozitívne predovšetkým vyhlásenie budúceho šéfa českej diplomacie Cyrila Svobodu: „Jednou z hlavných priorít budúceho kabinetu bude aj pokračovanie v nadštandardných vzťahoch so Slovenskom a podpora jeho vstupu do NATO.“		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...