Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 11. október 2008       10. júl 2002 Tureckom otriasa politická kríza Anna Šišková V Turecku sa v posledných dňoch prehĺbila politická kríza, keď z vlády premiéra Bulenta Ečevita postupne rezignovalo niekoľko ministrov a jeho Demokratickú ľavicovú stranu opustilo aj niekoľko poslancov parlamentu, čím sa vážne narušil pomer síl v zákonodarnom zbore. Turecko je jedným z kľúčových spojencov Spojených štátov v boji proti terorizmu, a v súčasnosti velí medzinárodným jednotkám v Afganistane. Navyše, ak by sa Spojené štáty rozhodli k vojenskej akcii voči Iraku, potrebovali by turecké vojenské základne. Politická nestabilita však môže pozíciu Turecka v protiteroristickej koalícii podlomiť. Na krajinu teraz s najväčšou pravdepodobnosťou čakajú predčasné parlamentné voľby. Turecká vládna koalícia sa po rezignácii šiestich ministrov a odchode 30 poslancov nebezpečne blízko priblížila definitívnemu kolapsu. Politická dráma sa začala v pondelok rezignáciou „pravej ruky“ premiéra Ečevita, podpredsedu vlády Husamettina Özkana. 77-ročný premiér, ktorého zdravotný stav od začiatku mája v podstate izoloval od politiky, ho obvinil zo sprisahania voči jeho osobe a voči celej vláde. Özkan svojim rozhodnutím spôsobil reťazovú reakciu, takže z vlády postupne poodchádzali ďalší piati členovia. V utorok však Özkan po stretnutí s Ečevitom oznámil, že odchádza na jeho žiadosť, čo si viacerí vysvetlili ako spor ohľadom hospodárskej a politickej situácie v Turecku. Ďalší minister, ktorý odstúpil Hasan Gemidži svoj odchod komentoval nasledovne: „Nedostatok dôvery v turecký ľud a nedostatok nádeje problémy našej krajiny iba zhoršujú. Až dodnes som od premiéra a šéfa Demokratickej ľavicovej strany Ečevita očakával, že prijme kroky a uvoľní priestor pre Turecko, stranu a vládu. To sa však nestalo.“ Odchod 30 poslancov z Demokratickej ľavicovej strany degradoval Ečevitovu stranu v parlamente na druhé miesto. Najviac kresiel má momentálne v parlamente Ečevitov koaličný partner – krajne pravicová Strana národnej akcie, ktoré vedie pred Demokratickou ľavicovou stranou až o 29 mandátov. Exodus ministrov a poslancov je spojený ako s Ečevitovým zlým zdravotným stavom a tak aj s kľúčovými reformami v oblasti ľudských práv, ktoré od Turecka požaduje Európska únia a prehlbujúcimi sa spormi vo vládnej koalícii, ktoré sa počas Ečevitovej práceneschopnosti ešte viac prehĺbili. Turecký premiér je už niekoľko týždňov vystavený tlaku médií, podnikateľskej sféry, ale aj vlastnej strany, aby odstúpil ešte pred vypršaním riadneho mandátu súčasnej vlády – teda pred aprílom 2004. Až v stredu Ečevit pripustil, že vypísanie predčasných volieb je možné, odstúpiť však opäť odmietol, čo zdôvodňuje aj ohrozením začiatku prístupových rokovaní s Európskou úniou. Ankara sa o členstvo v Únii uchádza už od roku 1987, napriek tomu ale zostáva v zástupe kandidátov na samom konci. Turecká vláda chcela bruselských predstaviteľov presvedčiť, aby jej termín začiatku prístupových rokovaní stanovili ešte na tento rok. Európska únia však trvá na tom, že Turecko musí v prvom rade zrušiť trest smrti a preukázať väčšiu pružnosť v otázke rozdeleného ostrova Cyprus, okolo ktorého má spory s Gréckom. V Turecku má mimoriadne silné postavenie armáda, ktorá sa chápe za ochrancu sekularizmu v tejto moslimskej krajine. A práve armáda zmeny navrhované Európskou úniou odmieta s tým, že po ich prijatí by boli ohrozené turecké národné záujmy. Rovnaký názor má aj koaličná Strana národnej akcie. Podľa niektorých analytikov by bola možným riešením súčasnej krízy zmena zostavy koalície – nahradenie Strany národnej akcie, Stranou pravej cesty bývalej premiérky Cillerovej, ktorá je v súčasnosti najväčším opozičným zoskupením v parlamente. Ečevitova pozícia je však natoľko otrasená, že pri hľadaní východísk zo súčasnej situácie mu zostáve skutočne iba minimum možností. „Džin bol vypustený z fľaše“, poznamenal k tomu jeden z tureckých denníkov.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...