Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       17. júl 2002 Turecko čakajú voľby Jaroslav Rozsíval Strany tureckej vládnej koalície sa včera dohodli na uskutočnení predčasných parlamentných volieb. Tie by mali dať odpoveď na viacero otázok, súvisiacich s ďalšou politickou orientáciou krajiny. V utorok pricestovala do Turecka americká delegácia pod vedením námestníka ministra obrany Paula Wolfowitza. Predstavitelia administratívy prezidenta Busha prišli do Ankary rokovať o účasti Turecka na možnom americkom útoku voči Iraku. Avšak dôležité strategické rokovania museli aspoň na chvíľu ustúpiť naliehavej vnútropolitickej situácii. Predstavitelia tureckých vládnych koaličných strán sa totiž práve včera dohodli na uskutočnení predčasných parlamentných volieb. Tie by sa mali konať až 3.novembra, vláda však od včera stratila väčšinu v parlamente – po tom, čo ďalší šiesti poslanci opustili rady vládnucej Demokratickej ľavicovej strany premiéra Bulenta Ečevita. Napriek hlbokej politickej kríze museli tureckí predstavitelia rokovať s významnou americkou delegáciou o nemenej významných témach. Dominoval im samozrejme možný vojenský postup Spojených štátov a ich spojencov proti diktátorskému režimu irackého prezidenta Saddáma Husajna. Turecko je členom NATO a spojenci disponujú na jeho území dôležitými leteckými základňami. Je otázne, či sa Američanom podarilo získať odpovede na všetky otázky, súvisiace s ochotou tureckých úradov spolupracovať pri vojenskom zásahu proti Iraku. Ankara totiž doteraz odmietala takýto postup. Paul Wolfowitz však podčiarkol, že Turecko je jedinou demokraciou v oblasti a Washington ho aj naďalej považuje za svojho spojenca. Turecko sa od utorka ocitlo pred voľbami. Jeho súčasná vláda je takmer paralyzovaná – koalícia nemá v parlamente väčšinu, ale opozícia zároveň nedisponuje dostatočným počtom hlasov na to, aby kabinet odvolala. V priebehu nadchádzajúcej predvolebnej kampane si teda krajina bude musieť ujasniť nielen to, do akej miery je ochotná spolupracovať s Alianciou v prípade útoku na Irak, ale aj to, ako a či vôbec sa chce podieľať na činnosti takých zoskupení, akým je napríklad EÚ. Reformy, ktoré od Ankary požaduje Brusel, sú totiž hlavnou príčinou krízy, v ktorej sa ocitla vláda premiéra Ečevita. V priebehu uplynulých dvoch týždňov odišlo z jeho kabinetu sedem ministrov, vrátane šéfa tureckej diplomacie. K nim sa pridalo viac ako 40 poslancov Ečevitovej demokratickej ľavicovej strany. Tí, na čele s bývalým podpredsedom vlády Ozkanom, chcú v krajine urýchliť ekonomické reformy a priblížiť Turecko čo najviac Západu. Vytvorili preto aj novú pro-reformne orientovanú stranu, ktorá by mala presadzovať zásady právneho štátu a demokracie. Avšak pro-islamské sentimenty narážajú v Turecku na úrodnú pôdu – umiernená islamská Strana spravodlivosti a rozvoja bývalého prezidenta Erdogana sa síce tiež usiluje o vstup Turecka do EÚ, ale opatrne bojuje aj za zrušenie niektorých princípov, oddeľujúcich štát od náboženstva. Strach pred zásahom tureckej sekulárne orientovanej armády je medzi tureckými islamistami veľký. Pro-európsky orientovaná je aj Strana pravej cesty bývalej premiérky Tansu Cillerovej a Islamská strana. Jasne proti európska je však nacionalistická Strana národnej akcie Devleta Bahčeliho, člena koaličnej vlády, ktorá odmieta akékoľvek ústupky voči národnostným menšinám, predovšetkým Kurdom. Práve dlhoročný turecko-kurdský spor by sa mohol stať významným faktorom nielen nadchádzajúcich parlamentných volieb, ale aj prípadnej účasti či neúčasti krajiny na vojenskom postupe voči Iraku. Turecko má totiž vážne obavy z vnútorného rozpadu Iraku a vzniku samostatného kurdského štátu, ktorý by sa mohol stať inšpiráciou pre 1O miliónov tureckých Kurdov. Populistická rétorika Bahčeliho strany je preto tým posledným, čo teraz Turecko potrebuje. Budúca vláda však bude potrebovať aj hlasy islamských voličov. Vzťah Turecka k islamskému svetu, k EÚ a k národnostným menšinám bude preto kľúčom k novembrovému volebnému výsledku v krajine polmesiaca. Americký námestník ministra obrany Wolfowitz dnes na záver svojej pracovnej návštevy v Turecku zdôraznil, že Ankara by z pádu Husajnovho režimu iba profitovala. Wolfowitz však nepožadoval od premiéra Ečevita žiadne rozhodujúce stanovisko. Washington podľa neho nebude podporovať vznik kurdského štátu na území Iraku a Spojené štáty urobia všetko preto, aby pomohli svojmu spojencovi pri prekonávaní zložitých ekonomických problémov. Otázkou zostáva, aký postoj zaujme pri vytváraní budúceho tureckého kabinetu turecká armáda v prípade možnej účasti pro-islamskej politickej strany na vláde. Je však možné, že v záujme lepšej spolupráce s Európou i Spojenými štátmi bude musieť dôjsť na čele tureckého štátu k adekvátnemu kompromisu, ktorý zabezpečí dostatočnú politickú podporu budúcim rozhodnutiam tureckého kabinetu.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...