Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       17. júl 2002 Konflikt Španielska a Maroka o neobývaný ostrov Daniel Raus Jednou z hlavných správ týchto dní sa stal spor Španielska a Maroka o malý ostrov v Gibraltarskom prielive. Napätie vyvrcholilo dnes nadránom, keď španielski vojaci ostrov obsadili. Isté je, že udalosti budú mať diplomatickú dohru, zdá sa však, že väčšia vojenská konfrontácia nehrozí. Za vyhlásenie vojny označili viacerí marockí politici akciu španielskej armády, ktorá obsadila sporný ostrov Perejil. Oficiálna reprezentácia v hlavnom meste Rabat sa však obmedzila iba na sťažnosť, adresovanú Bezpečnostnej rade OSN. Žiada v nej okamžitý a bezpodmienečný odchod Španielov z ostrova. Každý ale vie, že práve Maroko vyvolalo problém, keď 5 dní predtým jeho vojaci vztýčili na ostrove vlastnú zástavu. Treba poznamenať, že ide v prvom rade o politickú záležitosť, ktorá nebola vyvolaná žiadnym praktickým problémom. Ostrov má strategickú polohu, ale tým sa jeho význam končí. Leží asi 200 metrov od marockých brehov, je neobývaný a okrem petržlenu na ňom nič nerastie. Mimochodom, aj jeho španielsky názov znamená po slovensky „petržlen“ (Maročania mu hovoria Leila). Ľudia, ktorí sa na sporné územie z brehu pozerajú, hovoria, že nechápu, čo je také cenné na kuse skaly veľkosti futbalového ihriska. Pozrime sa v skratke na udalosti, ktoré akcii španielskej armády predchádzali. Poslednými obyvateľmi ostrova boli v 60.rokoch španielski vojaci. Generál Franco ich odtiaľ stiahol a nikdy tam priamo nevyhlásil zvrchovanosť, územie sa totiž považovalo za súčasť ostrova Ceuty - španielskej enklávy na africkom kontinente. V roku 1956 získalo Maroko samostatnosť a začalo si územie nárokovať. Madrid ale poukazoval na fakt, že ostrov historicky nikdy nepatril k marockému kráľovstvu. Vznikol status quo: obe strany považovali Perejil za zem nikoho. V posledných rokoch využívali ostrov najmä pašeráci drog a ilegálni prisťahovalci, smerujúci z Afriky do Európy. Razie tam preto uskutočňovala raz španielska a raz marocká polícia. Mimochodom, v samotnom Španielsku žije 200 až 300 tisíc Maročanov, mnohí samozrejme načierno. Vláda v Madride sa nedávno pokúsila vyriešiť problém legalizáciou ich pobytu, čo malo však aj odvrátenú stranu v podobe ešte väčšieho počtu imigrantov, ktorých jej krok povzbudil. Čo sa týka sporného ostrova, tabu porušilo minulý týždeň Maroko, keď tam rozmiestnilo svoju posádku. Tvrdilo pritom, že dôvodom je práve boj proti pašerákom ľudí a drog. Madrid ale okamžite pochopil, že ide o čosi iné. Spočiatku sa snažil vyriešiť záležitosť diplomatickou cestou. Na jeho stranu sa postavilo NATO aj Európska únia, ktorá nekompromisne vyhlásila, že ide o jej územie. Na stranu Maroka sa postavila pre zmenu Liga arabských štátov. Španielska vojenská akcia, ktorá si nevyžiadala obete ani zranených, a po ktorej boli zajatí vojaci odovzdaní marockým úradom, bola napokon predsa len prekvapením – samozrejme hlavne zo strategických dôvodov. Teraz je otázka, čo bude nasledovať. Rabat sa vyhráža odvetnými krokmi a Madrid tvrdí, že stálu vojenskú prítomnosť na ostrove neplánuje. Obnovenie bývalého stavu označuje však za podmienku normalizácie vzťahov. Dodajme, že 38-ročný marocký kráľ Muhammad VI. chce modernizovať svoju krajinu. Nedávno to demonštroval bezprecedentnými krokmi: poddaným oznámil, že sa oženil a dokonca zverejnil fotografiu svojej manželky, čo je v tejto tvrdo islamskej krajine takmer revolúcia. Obsadenie ostrova plného petržlenu ale zjavne nebolo najšťastnejším krokom k modernizácii.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...