|
|
| |
|
Dnes je nedeľa, 7. september 2008 |

|
|

|
19. júl 2002
|
Nemecký minister obrany Rudolf Scharping prepustený; Peter Struck je jeho nástupcom
|
Ján Šalgovič, Mníchov
|
Štvrtok 18. júla 2002 vojde do análov nemeckej politiky. Kancelár Schröder predstúpil pred kamery a v 50-sekundovom vystúpení lapidárne povedal, že navrhuje prezidentovi, aby podpísal prepúšťacie listiny ministrovi obrany Rudolfovi Scharpingovi. Ani slovkom sa mu nepoďakoval za doterajšiu prácu, ani náznakovo sa nezmienil o jeho zásluhách na tomto dôležitom ministerskom poste.
Čo sa stalo? Týždenník Stern uverejnil článok, v ktorom obviňuje Scharpinga z pochybných finančných kontaktov s Moritzom Hunzingerom, činorodým majiteľom mediálnej a PR-agentúry. Okrem iného sa v článku píše, že Hunzinger zaplatil v uplynulých rokoch na Scharpingovo bankové konto dovedna 140 000 mariek: honoráre za prednášky a preddavok za memoáre. Išlo o pomerne komplikovanú finančnú operáciu, lebo časť peňazí prišla na konto pred Scharpingovým nástupom do ministerskej funkcie; časť oneskorene – počas výkonu funkcie. Nemeckí ministri majú pritom absolútne zakázané poberať počas vládnej činnosti akékoľvek peniaze; jediným príjmom musí byť ministerský plat.
Rudolf Scharping úspešne prežil niekoľko súkromných a kabinetných afér. Táto však bola príslovečnou poslednou kvapkou do tak či onak plného krčahu. Kancelár Schröder stratil trpezlivosť. Navrhol Scharpingovi, aby dobrovoľne rezignoval. Scharping odmietol. Následne predstúpil Schröder pred verejnosť a oznámil, že ho prepúšťa. Nástupcom je doterajší predseda spolkovej sociálno-demokratickej parlamentnej frakcie Peter Struck.
Ohlasy v médiách boli pre Schrödera viac ako katastrofálne. Bulvárny denník Bild-Zeitung napísal, že „rozpad vlády sa stal odchodom Scharpinga odstrašujúco zjavným“. Liberálne noviny Süddeutsche Zeitung konštatujú: „Scharpingovým vyhadzovom sa dodatočne upevnil dojem, že v Nemecku vládne kabinet, ktorý sa nachádza na potápajúcej sa lodi.“ Konzervatívny denník Frankfurter Allgemeine Zeitung dôvodí, že Schröderov čin je „skôr vyjadrením zúfalstva ako prejavom slobodného kancelárskeho konania“. A pravicové noviny Die Welt podčiarkujú: „Čo malo byť oslobodzovacím úderom Gerharda Schrödera, sa zmenilo na tiesnivé vyvrcholenie jeho politického súmraku“.
Čo dodať? Nijaká opozícia nemala tesne pred voľbami ľahšiu situáciu. Kresťanské strany CDU a CSU nemusia nič robiť – len sa prizerať samodeštrukcii červeno-zelenej koalície.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|