Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 25. júl 2008       19. júl 2002 Srbsko i Čiernu Horu čakajú predčasné voľby Gabriel Sedlák V oboch republikách zvyškovej Juhoslávie sa začiatkom jesene uskutočnia predčasné voľby. V Srbsku si zvolia nového prezidenta a voliči v menšej z republík federácie, v Čiernej Hore, rozhodnú o podobe svojho parlamentu. Rozhodnutie o týchto hlasovaniach prichádza v čase, keď ešte nebol ukončený proces pretváranie Juhoslávie v nové súštátie, ktoré sa má volať Srbsko a Čierna Hora. Do Belehradu dnes pricestovala hlavná žalobkyňa haagskeho tribunálu pre zločiny v bývalej Juhoslávii Carla del Ponteová. Cieľom jej návštevy je podľa agentúr, podobne ako v predchádzajúcich prípadoch, vynútiť si lepšiu spoluprácu štátu so súdom, ktorý zriadila OSN. V tejto súvislosti je najviac skloňované meno bývalého šéfa bosnianskosrbských síl Ratka Mladiča, ktorý sa podľa del Ponteovej skrýva priamo v Srbsku. Juhoslovanskí politici však tvrdia, že netušia, kde sa Mladič nachádza. Ak sa v priebehu nasledujúcich mesiacov v tejto kauze nič nezmení, nie je vylúčené, že sa del Ponteová do Belehradu vráti s rovnakým cieľom. Politická tvár krajiny však už nemusí byť rovnaká. Vyplýva to z dvoch dôležitých informácií, ktoré priniesol včerajšok. Predsedníčka srbského parlamentu včera vyhlásila predčasné voľby srbského prezidenta na 29. septembra. A vzápätí, začiatkom októbra, by sa mali uskutočniť predčasné parlamentné voľby v Čiernej Hore. Prvý krok na ceste k čiernohorským voľbám urobili včera poslanci v Podgorici, ktorí odhlasovali rozpustenie svojho zákonodarného zboru. Stalo sa tak po tom, čo dve malé strany, presadzujúce samostatnosť Čiernej Hory, prestali podporovať vládu premiéra Filipa Vujanoviča. Urobili tak na protest proti súhlasu parlamentu s dohodou o zmene súčasnej federácie na voľnejšiu úniu s názvom Srbsko a Čierna Hora. Neukončenie procesu transformácie spoločného štátu bolo príčinou nesúhlasu juhoslovanského prezidenta Vojislava Koštunicu s predčasnými voľbami srbského prezidenta. Podľa Koštunicu je treba najprv dokončiť prípravu ústavnej charty nového súštátia, zorganizovať voľby do jeho orgánov, prispôsobiť ústavy oboch republík novej situácii a až potom vypísať republikové voľby. Koštunica zároveň vyslovil obavy, že Srbsko a Čierna Hora - namiesto toho, aby upevňovali svoju jednotu – sa budú pripravovať na svoj rozchod. Tu pripomeňme, že vystúpenie zo spoločného štátu posledných dvoch z pôvodne šiestich juhoslovanských republík mali vo svojom programe skôr čiernohorskí než srbskí politici, a v čase Miloševičovej Juhoslávie túto myšlienku podporoval aj Západ. Ten však po páde Miloševiča pred necelými dvoma rokmi prestal podporovať myšlienku ďalšej dezintegrácie na Balkáne. Aj preto, aby prípadné osamostatnenie sa Čiernej Hory neinšpirovalo k takémuto kroku Kosovo, ktoré, hoci je obývané zväčša etnickými Albáncami, zostáva na papieri súčasťou Srbska. Aj tak však podľa dohody, ktorú Belehrad a Podgorica uzavreli v marci, budú mať po uplynutí troch rokov obe strany právo vystúpiť zo spoločného štátneho zväzku. Bez ohľadu na to, kedy by sa tak stalo, hovoria juhoslovanskí politici o procese transformácie zvyškovej Juhoslávie, ktorý má podporu Európskej únie, v pozitívnom duchu. Takto o vzťahoch Belehradu a Podgorice hovoril začiatkom júla srbský premiér Zoran Džindžič. AUDIO: „To, čo rozumieme pod harmonizáciou našich vzájomných vzťahov, čo je cieľ Srbska i Čiernej Hory, je to, že naši občania si nájdu svoje miesto v Európskej únii, a v rámci našich vzájomných vzťahov urobíme, čo je v našich silách, aby sme tento cieľ dosiahli.“ Srbský premiér Džindžič je síce lídrom jedného z táborov srbských reformistov, jeho prezidentským kandidátom sa však má stať federálny vicepremiér Miroljub Labus, profesor ekonómie, ktorý má šance získať viac voličov ako menej populárny Džindžič. Labusovým hlavným konkurentom bude zrejme súčasná juhoslovanská hlava štátu Koštunica. Jeho prechod z federálnej na republikovú úroveň by určite nebol cestou dole. Ak pominieme fakt, že nad zvyškovou Juhosláviu visí veľký otáznik, srbské inštitúcie už dnes disponujú väčšími právomocami, než juhoslovanské. A napokon pomerne významné je aj postavenie samotného prezidenta v rámci srbského ústavného systému. Súčasný pohyb v Juhoslávii, ktorého výsledok je ťažké predpovedať, by mohol priniesť ovocie prinajmenšom z pohľadu haagskeho tribunálu. Do rúk by sa mu dostal ďalší zo zoznamu hľadaných, súčasný srbský prezident Milan Milutinovač, ktorý je rovnako ako juhoslovanský exprezident Miloševič obvinený za zločiny spáchané srbskými silami v Kosove. Vo vydaní Milutinoviča do Haagu bránila doteraz Belehradu práve jeho ústavná funkcia.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...