Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 25. júl 2008       23. júl 2002 Volebnú sezónu v bývalej Juhoslávii otvorí hlasovanie v Preševskom údolí Gabriel Sedlák Na juhu Srbska, v dejisku ľudového povstania etnických Albáncov, ktoré sa vlani skončilo mierovou dohodou, sa túto nedeľu uskutočnia komunálne voľby. Nimi sa začne volebná séria vo viacerých krajinách bývalej Juhoslávie. O tom, že juhosrbské Preševské údolie zostáva naďalej citlivou oblasťou, svedčí fakt, že tamojšie voľby, ktoré sa uskutočnia v nedeľu, monitoruje 80 medzinárodných pozorovateľov, väčšinou z OBSE. Len pre porovnanie: na Slovensku bude v čase septembrových parlamentných volieb šesť volebných expertov a pozorovateľov OBSE. Očakáva sa, že v oblastiach Medvedje a Preševo si svoje vedúce postavenie udržia tam dominujúce etniká: v prvom prípade sú to Srbi, v tom druhom etnickí Albánci. Otvorený zostáva výsledok volieb v Bujanovaci, kde v administratívnom centre tejto oblasti sú vo väčšine Srbi, kdežto v okolitých horských obciach žijú zväčša Albánci. Práve tieto miesta boli centrom odboja proti belehradskej moci v rokoch 2000 a 2001. Nedeľa prinesie odpoveď na otázku, či vo funkcii starostu Bujanovaca zostane Srb, podporovaný Srbským blokom pre Bujanovac, alebo budú mať tamojší obyvatelia prvého starostu z radov miestnych Albáncov. Bolo by asi nerealistické očakávať úplne bezproblémové voľby v oblasti, kde ešte vlani dochádzalo k zrážkam medzi partizánmi a srbskými silami. Niektorí albánski činitelia v Bujanovaci poukazujú na to, že v zoznamoch voličov pribudlo asi tritisíc srbských mien a dvetisíc albánskych naopak chýba. Títo ľudia vraj boli vyškrtnutí preto, lebo predchádzajúce voľby bojkotovali. Srbkí činitelia odmietajú takéto obvinenia. Vicepremiér a špeciálny vyslanec pre Preševské údolie a Kosovo Nebojša Čovič hovorí o vyrábaní zbytočného napätia. AUDIO: „Problémy, na ktoré sme narazili pred voľbami, sú veľmi citlivé a vyžadujú si vzájomnú dôveru. Myslím, že všetky etnické komunity by mali byť trocha veľkorysejšie, to znamená, že administratívne chyby či opomenutia by nemali byť interpretované tak, že sa tu niekto pokúšal o volebný podvod.“ Ubezpečovanie vicepremiéra Čoviča, že voľby budú slobodné a spravodlivé, odmieta starosta Preševa Riza Halimi. AUDIO: “Stanovisko Čoviča a ďalších zástupcov vlády je všeobecne známe. Niekedy sa uchyľujú ku kritizovaniu albánskych politických strán v regióne bez akýchkoľvek solídnych argumentov. Je jasné, že nemajú radosť z nezávislej politickej organizácie Albáncov v regióne, ktorý zahŕňa Preševo a Bujanovac. V Čovičovej kritike nie je nič nového.” Čovič a Halimi sa minulý týždeň stretli v Preševe so zástupcom OBSE Stefanom Sanninom a s americkým veľvyslancom v Juhoslávii Williamom Montgomerym. Ten vyhlásil, že extrémisti na oboch stranách túžia po tom, aby mierový proces zlyhal a nie je vylúčené, že budú chcieť do volieb zasahovať. Montgomery ďalej uviedol. AUDIO: “Je tam niekoľko nezodpovedaných otázok, na vyriešení ktorých ľudia veľmi tvrdo pracujú.” Albánci na juhu Srbska boli obeťami oficiálnej diskriminácie srbských úradov v menšej miere, než príslušníci tej istej národnosti v susednom Kosove. Avšak iba dovtedy, kým srbské sily nemuseli po vojenskej intervencii NATO Kosovo opustiť a presunúť sa práve na juh Srbska, takisto obývaný početnou albánskou menšinou. Jej reakciou bolo sformovanie Oslobodzovacej armády Preševa, Medvedje a Bujanovaca. Tá sa mala neskôr dopúšťať útokov na srbské hliadky. Členovia týchto polovojenských síl však odmietali zložiť zbrane aj po páde režimu juhoslovanského prezidenta Slobodana Miloševiča. Nový, už demokratický Belehrad napokon získal dôveru NATO, ktoré súhlasilo so vstupom srbských jednotiek do juhosrbských oblastí, susediacich s Kosovom. Rebeli z Preševského údolia, ktorí toto “územie nikoho” využívali ako útočisko, sa napokon vzdali mierovým jednotkám v Kosove a konflikt uzavrel podpis mierovej dohody. Nedeľné komunálne voľby sú prvými v celej sérii hlasovaní, ktoré čakajú bývalé juhoslovanské republiky v nastávajúcich mesiacoch. Z hľadiska juhosrbských Albáncov budú samozrejme najzaujímavejšie chystané voľby srbského prezidenta a poslancov čiernohorského parlamentu. Tie totiž môžu ovplyvniť priebeh transformácie súčasnej zvyškovej Juhoslávie na voľnejšie súštátie.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...