Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       24. júl 2002 Americké finančné aféry a Európa Eva Rajecká Škandálne aféry v Spojených štátoch, ktoré sa týkajú korupčného správania sa veľkých korporácií a finančných inštitúcií, nachádzajú ohlas aj v Európe. Najnovšie si aj Európska únia položila otázku, či sú jej kontrolné mechanizmy dostačujúce, a či ich netreba sprísniť. Hoci v reakcii niektorých európskych štátov badať aj trocha škodoradosti, faktom je, že ani v Európe nie sú korupčné podnikové aféry neznáme. Rozdiel je len v tom, že dosiaľ neboli odhalené podobné nekalosti vo veľkých európskych podnikoch, ktorých nie je logicky toľko ako v Spojených štátoch. V súvislosti so situáciou v Spojených štátoch sa ozývajú aj také hlasy, ktoré hovoria, že podobné aféry ukazujú na slabiny kapitalizmu, ale tieto argumenty neberú do úvahy skutočnosť, že iné systémy a modely, konkrétne komunizmus, s ktorým máme skúsenosti v tomto stredoeurópskom regióne sa opieral o korupciu všade a na každej úrovni. Neznamená to, že kapitalizmus je bezproblémový. Keďže sa na jednej strane opiera o dôveru a fair play a na druhej strane o špecifickú štruktúru pohnútok, ktorých cieľom je čo možno najväčší zisk v čo možno najkratšej dobe, niet sa čo diviť, že korupcia si tu ľahko nájde svoje chodníčky. Neexistuje nijaký systém, ktorý by vedel tak dokonale kontrolovať správanie sa aktérov v tejto hre, aby zaručil maximálne morálne mantinely. Podľa nemeckého finančného analytika Woelfera z poradnej investičnej spoločnosti MMS International vo Frankfurte, aj keby sa podstatne sprísnili regulačné opatrenia, predovšetkým po právnej stránke to nebude znamenať, že korupcia zanikne úplne. Je pravdepodobné, že príliš drastické protiopatrenia by viedli k väčšiemu sťahovaniu kapitálu na menej regulované miesta, čo by prispelo ešte k väčšiemu chaosu. Podľa analytika firmy J.P.Morgan-Chase Michaela Mareseho sa v Spojených štátoch objavujú finančné škandály pravidelne už od roku 1870. Rozdiel je len v tom, že v súčasnosti ide o niekoľko mamutích organizácií, ktorých úspechy spočívali na bubline, spojenej s príchodom nových telekomunikačných technológií, s neprimerane zveličeným očakávaním veľkých ziskov a s “neskromnou chamtivosťou”. Na druhej strane, ekonomické následky americkej korupčnej búrky povedú určite k sprísneniu legislatívnych opatrení nielen v Spojených štátoch, ale aj v Európskej únii, v ktorej je podnikateľské prostredie už aj tak prísnejšie kontrolované ako v Spojených štátoch, a to najmä zásluhou dlhodobého úsilia vládnucich sociálno-demokratických vlád a ich zástupcov v Európskej únii. V prípade postkomunistickej Európy sú menšie či väčšie korupčné škandály takpovediac na programe dňa. Veľká časť z nich ešte stále uniká verejnej pozornosti, pretože sa deje vo verejných službách, kde ešte nevládnu také prísne kontrolné kritériá, ako v podnikateľskej sfére, hoci v súkromnom sektore začína byť kontrola v súlade s právnymi predpismi Európskej únie predsa len väčšia. Treba dúfať, že zo súčasnej situácie sa poučia všetky strany, ktorých sa to týka, a že spolu s prísnejšou kontrolou súkromného podnikania a so zintenzívňovaním protikorupčných opatrení sa možno zintenzívni aj pocit morálnej zodpovednosti za spoločnosť, v ktorej žijeme. Možno...		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...