Hlas Ameriky	Dnes je pondelok, 6. október 2008       25. júl 2002 EÚ: vypršala 50 rokov stará zmluva, no nič sa nekončí Peter Gabaľ Európska únia pod týmto názvom a zhruba i v súčasnej podobe existuje iba pár rokov, takže nemá veľa príležitostí na oslavy nejakých veľkých výročí. A zrejme ich ani nebude mať, pretože je stále v prudkom vývoji. Dnešná únia sa od tej minuloročnej líši spoločnou menou vo väčšine členských štátov. Budúcoročná únia bude zase iná – jej orgány budú musieť fungovať na iných princípoch, ak sa o ďalší rok neskôr majú konať voľby do Európskeho parlamentu už za účasti nových členov. Preto sa ťažko hľadá pevný bod v minulosti. Ale jedno výrazné výročie tu predsa len je. V utorok po 50 rokoch vypršala platnosť zmluvy, ustanovujúcej Európske spoločenstvo uhlia a ocele. Pokiaľ by tieto slová navádzali k myšlienke, že sa čosi skončilo, treba ich rýchlo zaplašiť: pravý opak je pravdou. Na 50 rokov starom základe medzitým vyrástlo čosi oveľa väčšie, než bol pôvodný projekt. Slovenským občanom súčasnú situáciu najlepšie vykreslí fakt, že keď cez Kittsee alebo Hainburg na hraniciach Bratislavy vstúpia na územie Rakúska, tak bez ďalších hraničných kontrol a stále s tými istými peniazmi už môžu docestovať až na brehy Atlantiku. Pravdaže euro stále neplatí vo všetkých členských krajinách a niektoré zase nie sú súčasťou schengenského systému, ktorý odbúral hraničné kontroly medzi členskými štátmi. Rozhodne ale Európska únia, hoci so striedavým úspechom, skôr búra hranice a prekážky, než by ich stavala, a to je i naplnenie zmyslu pôvodnej zmluvy o Európskom spoločenstve uhlia a ocele. V 1952-om, sedem rokov po skončení II. svetovej vojny, sa jej signatárske štáty dohodli na spoločnej kontrole ťažby a produkcie týchto dvoch citlivých a kľúčových komodít s cieľom znemožniť vypuknutie ďalšej vojny na európskom kontinente. Jadro signatárov a neskorších ťahúňov európskej integrácie predstavovali odvekí rivali: Francúzsko a Nemecko. Spolu s nimi sa na vzniku prazákladu dnešnej únie podieľali aj Taliansko a trojica krajín Beneluxu: Belgicko, Holandsko a Luxembursko. Odtiaľ už vedie priama línia k neskoršiemu Európskemu hospodárskemu spoločenstvu, Európskemu spoločenstvu s ešte hlbším stupňom integrácie, a napokon dnešnej Európskej únii so spoločným priestorom voľného pohybu osôb a kapitálu, spoločnými peniazmi a inštitútom spoločného občianstva, ktoré napríklad umožňuje voliť do regionálnych zastupiteľstiev a Európskeho parlamentu už nie podľa štátnej príslušnosti k niektorému z členských štátov únie, ale podľa trvalého pobytu na jej území. Dnes pred úniou stoja nové a ešte väčšie výzvy. Jedna, s ktorou sa stretávame prakticky denne, je príprava na rozšírenie únie o ďalšie štáty. Mohlo byť ich byť až desať, čo rozhodne nie je malé sústo zoči-voči súčasným 15im členom únie, ktorých integrácia, ak vezmeme do úvahy utorkové výročie, fakticky trvala 50 rokov. Na to samozrejme nadväzuje potreba vyriešiť fungovanie únie v jej vnútri – počínajúc spôsobom obsadzovania orgánov a hlasovania v nich, končiac financovaním agrosektora. Ďalšou výzvou na vyššej úrovni je otázka bezpečnosti členov. Hovorí sa o nej veľa a zatiaľ s malým úspechom. Prevažná časť členských krajín a niektorí z kandidátov sa o svoju bezpečnosť starajú členstvom v NATO. Napriek tomu vo vzduchu stále poletuje otázka, ako je možné pripustiť, aby člena tak hlboko vnútorne prepojeného spoločenstva, akým je Európska únia, mohol niekto zvonku napadnúť bez reakcie ostatných členov? Zatiaľ posledná iniciatíva v tomto smere prišla z Belgicka, ktorého premiér Guy Verhofstadt navrhol zakotviť do budúcej európskej ústavy bezpečnostné záruky pre všetkých jej členov. Doterajší vývoj príliš veľa optimizmu neponúka. Stagnujú i dlhodobé úvahy o jednoduchšom probléme spoločných jednotiek rýchleho nasadenia. Podľa analytika londýnskeho Centra pre európske reformy Daniela Keohana je belgický návrh v súčasnosti ťažko použiteľný. Jednak sa asi stretne s námietkami neutrálnych štátov únie, a jednak únia pre takúto výzvu nedospela: AUDIO: "Niektoré krajiny, najmä Veľká Británia, by uprednostnili sústredenie sa na znovuoživenie úlohy NATO radšej, než na vytváranie nových inštitúcií a nových zmlúv v kontexte Európskej únie. Myslím, že by mohli mať pocit, že únia na niečo také ešte nie je pripravená." Nezávislá bezpečnostná konzultantka Alexandra Ashbourneová má na praktickú nepoužiteľnosť belgických úvah rovnaký názor, zároveň však pripúšťa, že je to myšlienka lákavá. AUDIO: "Pokiaľ máme na mysli, záujmy nových členov, tak idea bezpodmienečných bezpečnostných záruk je pochopiteľne veľmi, veľmi atraktívna. Dosiaľ sa stále predpokladalo, že členstvo v Európskej únii bude ponúkať bezpečnostné záruky, nebolo za tým však nič konkrétne." Daniel Keohan však pripúšťa, že bezpečnostné záruky únie pre jej členov sú z dlhodobého hľadiska perspektívne: AUDIO: "V dlhšom časovom horizonte je tu argument, že NATO by sa mohlo stať viac než euroamerickou organizáciou, že by už nestálo na dvoch pilieroch, ale troch, pričom tým tretím by v istých veciach mohlo byť Rusko. Takže veľa bude závisieť na tom, akým spôsobom sa bude NATO rozvíjať v nasledujúcich piatich až desiatich rokoch." Ak sa navyše teda dnes obzrieme za 50 rokov starou zmluvou o Európskom spoločenstve uhlia a ocele, a zvážime dnešný stav Európskej únie, dôvodov na optimizmus je viac ako dosť.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...