Hlas Ameriky	Dnes je streda, 7. január 2009       29. júl 2002 Aký osud pripravia Íri európskej únii? Peter Gabaľ Po dnešnom ďalšom kole bruselských prístupových rokovaní medzi Slovenskom a Európskou úniou, tentoraz o regionálnej politike, by mala byť Slovenská republika opäť bližšie k členstvu v únii. Stále silnejšie však vo vzduchu visí otázka, či je i Európa s postupujúcim časom pripravenejšia prijať nových členov. Ak by si totiž samotná únia aj poradila so všetkými ostatnými vlastnými prekážkami, môže jej plány skrížiť írsky ľud. V perspektíve približne jedného a pol roka by sa podľa doterajších sľubov a plánov mala Európska únia rozšíriť o niekoľko nových členov. Hraničné termíny vychádzajú z faktu, že v júni 2004 sa uskutočnia voľby do Európskeho parlamentu, a medzi veľké motívy rýchleho postupu kandidátov pri prijímaní európskej legislatívy a zdokonaľovaní svojho ekonomického prostredia patrí možnosť vyslať už o dva roky do Štrasburgu i svojich poslancov. Aktuálnych kandidátov je dvanásť, s výnimkou dvoch stredomorských ostrovných republík sú to štáty strednej a východnej Európy, ktoré sa od prelomu 80. a 90. rokov postupne zbavujú komunistického dedičstva. Všetci kandidáti sa zaviazali splniť určité ekonomické a politické kritériá a po ich dosiahnutí by mala byť Európska únia pripravená, ochotná a schopná prijať týchto kandidátov za svojich plnoprávnych členov. Po pravdepodobnom vylúčení Bulharska a Rumunska, ktoré k únii vykročili z horšej východiskovej pozície, neskôr a pomalším tempom, zostáva horúcich kandidátov stále ešte desať. A aj keby únia bola ochotná naraz a v sľúbenom termíne prijať dokonca iba polovicu z nich, počet jej členov by vzrástol o tretinu. Z hľadiska fungovania orgánov a inštitúcií Európskej únie ide o rapídne zväčšenie, ktoré si vyžaduje reformu vnútorného fungovania únie. O patričnú zmenu sa mala postarať zmluva z Nice, dohodnutá na summite únie v decembri roku 2000. Členské štáty dostali termín dvoch rokov na to, aby ju potvrdili, inak platnosť dohody vyprší a politicko-hospodárska integrácia Európy by si musela začal hľadať nové cesty do budúcnosti. Na túto eventualitu donedávna myslel iba málokto, pretože ratifikácia zmluvy z Nice sa vo všeobecnosti považovala bezmála za formalitu, ktorá napriek občasným vášnivým diskusiám v národných parlamentoch prejde. Túto idylku však narušilo Írsko, ktoré zverilo právomoc rozhodnúť o zmluve z Nice priamo svojim občanom, a tí ju v referende pred rokom odmietli. Podľa všetkého dôvodom nebol ani tak nesúhlas Írov s rozšírením únie, ale skôr ich obavy o ich tradičnú a hrdo stráženú neutralitu. Vo viere, že vysvetlenie týchto súvislostí a vyslovenie záruk, že upevňovanie bezpečnostnej integrácie Európy s prípadným budovaním spoločných ozbrojených síl neutralitu Írska nenaruší, všetci verili, že opakované referendum nahradí ich doteraz platné NIE novým silným ÁNO. Nepriamo sa možno kalkulovalo i s povzbudením proeurópskeho cítenia Írov, keď sa predsedom Európskeho parlamentu stal práve ich krajan Pat Cox. Referendum v Írskej republike by sa malo uskutočniť v druhej polovici októbra a tak je dnes predčasné robiť akékoľvek závery o jeho budúcom výsledku. Faktom je, že aktuálne prieskumy verejnej mienky naznačujú skôr posilňovanie odporu voči opakovanej referendovej otázke, než zmenu írskych nálad. Či je za tým pocit rastúceho tlaku Európy alebo prosto akási národná hrdosť, ktorá velí trvať na tom, čo sa už raz povedalo, obavy nad tým, čo urobia Íri s budúcnosťou Európskej únie, v týchto dňoch rastú. Je to tak trochu paradox, pretože práve v týchto dňoch agentúry uverejnili údaje o rastúcom počte obyvateľov Írska, ktorého populácia sa po 130 rokoch opäť priblížila takmer k štyrom miliónom. Ide o to, že v sedemdesiatych rokoch 19. storočia katastrofálna neúroda viedla k hladomoru a bezprostrednej smrti viac než milióna ľudí, a po ďalšie takmer storočie boli dejiny Írska poznamenané masovou emigráciou. Prudký obrat spôsobilo až predošlé desaťročie, keď sa krajina zaradila medzi najrýchlejšie rastúce ekonomiky v Európe, zaznamenala rekordne najnižšiu úroveň nezamestnanosti, odkedy sa tento ukazovateľ vôbec sleduje. Krajina sa celkovo obrátila k prudkému zlepšeniu kvality života, čo malo za následok i pokles emigrácie a nárast pôrodnosti. Paradoxom je to, že tento obrat sa v Írsku do veľkej miery spája so vstupom do Európskej únie. Predseda Európskej komisie Romano Prodi už dvakrát v priebehu uplynulých siedmich dní zdôraznil, že čo sa týka rozširovania, tak únia svoje sľuby a záväzky splní, a že jedinou prekážkou môže byť negatívny výsledok írskeho referenda. Cez víkend Prodi síce vyslovil presvedčenie, že k žiadnemu predĺženiu a meškaniu termínov nedôjde, zároveň však pripustil, že prípadné odmietnutie zmluvy z Nice by malo nepredvídateľné následky pre rozšírenie únie a dodal, že "v živote a v politike musí byť človek pripravený na všetky možnosti." Aký výsledok príjmu Íri v októbri, na to si budeme musieť počkať. Zatiaľ Európe nezostáva iné, než pracovať a dúfať.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...