Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       1. august 2002 Írske referendum versus európska demokracia Peter Gabaľ Írska republika má štyri milióny obyvateľov, z nich asi tri milióny majú právo voliť. A práve oni o tri mesiace rozhodnú o otázke, ktorá sa bezprostredne dotkne mnoho desiatok miliónov Európanov. Je to prejav vrcholnej demokracie, alebo je Európska únia rukojemníkom jednej svoje členskej krajiny? Sú to paradoxy: na jednej strane na dvere Európskej únie klopú stále noví a noví záujemcovia o členstvo a počet jej členov skutočne postupom času rastie, na strane druhej únia bojuje o svoju legitimitu. Všetci chcú byť vnútri, ale zároveň všetci chcú viac demokracie a viac priehľadnosti. Teraz sa zase všelikomu zdá, že tej demokracie je niekedy príliš. Rozšírenie únie o nových členov, s ktorým sa ráta v priebehu jedného a pol roka, sa citeľne dotkne nielen tých čo do únie vstúpia, ale aj krajín, ktoré v nej už sú. Nevyhnutnou podmienkou rozšírenia Európskej únie je ratifikácia zmluvy z Nice všetkými členskými krajinami, o čo sa – zrejme bez väčších problémov – postarajú ich parlamenty. Jedinou výnimkou je Írsko, ktorého ústava vyžaduje súhlas ľudu. V júni minulého roka Íri kvôli obavám o vlastnú neutralitu zmluvu z Nice odmietli, čím však ohrozili jej platnosť ako celku, teda aj s ustanoveniami umožňujúcimi prijatie nových členov. Problém by malo vyriešiť opakovanie referenda s tou istou otázkou koncom októbra, najneskôr začiatkom novembra tohto roku. Tri mesiace pred termínom plebiscitu však prieskumy verejnej mienky ukazujú, že postoj Írov sa nemení. Kým predstavitelia Európskej komisie a parlamentu apelujú na ich zodpovednosť a írska vláda posiela do každej domácnosti informačnú brožúrku, vysvetľujúcu dôležitosť účasti na referende a kladnej odpovede, domáci pacifisti, zelení a odporcovia integrácie stále viac hovoria o vyhadzovaní peňazí všetkých daňových poplatníkov na presadenie názoru iba časti z nich a dráždia hrdosť írskych voličov, ktorí predsa už raz – a nie tak dávno – na otázku odpovedali. V Bruseli i medzi kandidátskymi štátmi tak rastie nervozita nad jesenným rozhodnutím Írov. Padajú otázky o tom, či sa v rukách jednej členskej krajiny, ktorá patrí skôr medzi tie menšie, nesústredilo príliš veľa moci, na strane druhej sa však objavujú optimistické názory, podľa ktorých paradoxne práve nešťastné írske referendum môže urobiť Európsku úniu pre kandidátske krajiny ešte atraktívnejšou. Radca litovskej misie pri Európskej únii v Bruseli Zigimantas Pavilionis je ako diplomatický predstaviteľ kandidátskej krajiny pochopiteľne znepokojený postojom Írov k tomuto kľúčovému referendu, na druhej strane však poznamenáva: AUDIO: "Je to celkom demokratická vec. Veď práve to, kvôli čomu vstupujeme do tejto únie, je vedomie, že i jediný člen môže mať vplyv na celý proces." To síce nepopiera ani profesor Americkej univerzity v Ríme James Waltson, zároveň však vidí príliš veľký nepomer medzi troma miliónmi írskych voličov a desiatkami miliónov ľudí, ktorých sa ich rozhodnutie priamo dotkne: AUDIO: "To, ako Íri rozhodnú sa dotkne ľudí mimo Európskej únie, práve tak ako milióny mnoho miliónov ľudí v nej." Profesor Waltson si myslí, že nie je celkom demokratické, ak taký malý počet voličov de facto rozhodne o budúcnosti oveľa väčšieho počtu ľudí, aj keď má na mysli i otázku práv menšín a bojí sa jednoznačného záveru. AUDIO: "Jeden z princípov demokracie je, že i menšiny majú svoj hlas. Či však majú iba na ich hlase stáť rozhodnutia o najvýznamnejších záležitostiach, to je veru otázka, na ktorú niet jednoduchej a priamej odpovede." Bruselský analytik Nicholas Whyte však stavia problém do trochu iného svetla. Podľa neho nie je celkom namieste hovoriť v kategóriách demokracie a menšinových práv. Európsku úniu vidí ako klub, ktorý má svoje pravidlá. A medzi jeho pravidlá jednoducho patrí to, že nový člen môže byť do klubu prijatý iba so súhlasom všetkých doterajších členov. Napriek tomu, či práve preto, Nicholas Whyte vidí celú záležitosť ako pozitívnu a povzbudzujúcu: AUDIO: "Väčšina z týchto nových krajín sú malé štáty, ktorých skúsenosť je byť časťou širšieho systému, celkovo nedemokratického, kde fakticky nemohli mať žiaden vlastný hlas. A ja sa domnievam, že je pre nich povzbudivé, že v existujúcej EÚ i malé krajiny môžu prejavovať rozdielne postoje a názory, hoci práve v tomto prípade tento rozdielny postoj nie je pre celok nijako zvlášť prospešný." Posledným paradoxom celej záležitosti je to, že Íri vlastne neodmietajú rozšírenie Európskej únie. Zmluva z Nice je však nedeliteľná a ak sa im na nej nepáčila jedna zásadná vec, tak ju odmietli celú, pretože inú možnosť vlastne nedostali. A tak sa na to môžeme pozrieť ešte z iného pohľadu: možno nie je celkom spravodlivé volať na zodpovednosť Írov, keď tým, kto ich pred dilemu postavil, boli unavení európski lídri na sklonku predĺženého summitu v Nice. A otázok o tom, či mechanizmy rozhodovania v Európskej únii sú demokratické a priehľadné, je oveľa viac.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...