Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 5. júl 2008       22. august 2002 Kultúrna jedinečnosť a európske zjednocovanie Daniel Bútora Štáty, ktoré sa chcú stať členmi Európskej únie, nepochybne mnohé získajú. Čo však môžu stratiť? Vo viacerých krajinách sa objavila otázka, či po vstupe neprídu o svoju kultúrnu jedinečnosť. Hovorí Daniel Bútora. Oficiálne dokumenty hovoria o Európe ako o kontinente slobody, solidarity a rôznosti, s rešpektom k jazykom, kultúram a tradiciám tých druhých. Otázkou je, ako tieto slová premietnuť do reality - v čase rastúcej hospodárskej prepojenosti, podporovanej zavedením eura a paneurópskeho marketingu. Ako a nakoľko môžu jednotlivé kultúry odolať celoeuópskej komercionalizácii a štandardizácii? Túto otázku rieši aj Európska akadémia v Bolzane, mestečku v nemecky hovoriacej časti Talianska. Jej dokument, určený pre Európsky konvent v Bruseli, Úniu upozorňuje, že doteraz nenašla rovnováhu medzi jednotou (teda napríklad jednotným trhom) a rôznosťou, teda podporou pre jednotlivé kultúry a jazyky. Táto výzva bude ešte väčšia po rozšírení Európskej únie, ktoré s novou silou nastolí otázky rôznosti a tiež menšinových práv. Hovorí o tom odborník Európskej akadémie v Bolzane Gabriel von Toggenburg. AUDIO: „Rozšírenie Európskej únie prinesie nový rozmer rôznosti. A podobne prinesie v nasledujúcich desiatich rokoch veľa diverzity aj prisťahovalectvo.“ Európska únia nemá na tieto otázky odpoveď. Novým prvkom naopak je, že sa objavuje otázka hraníc kultúrnej identity, napríklad v súvislosti moslimami v Európe. Aby Európa mohla fungovať ako celok, mali by sa jej občania zhodnúť aspoň na základných spoločných hodnotách. Neplatí však celkom ani téza, že najmä európsky zjednocovací proces ohrozuje menšie kultúry. Von Toggenburg pripomína, že brzdou rôznosti boli vo viacerých prípadoch aj jednotlivé štáty. AUDIO: „Nepriateľom rôznosti je v skutočnosti aj koncept národného štátu. Národný štát funguje na predpoklade silného spojenia medzi občanmi a štátom a na základe predstavy, že ľudia v štáte sú homogénni.“ V Európe možno nájsť aj iniciatívy, ktoré podporujú menšinové kultúry, najmä jazyky. Takým je aj Európsky úrad pre menej používané jazyky, ktorému ide o ochranu slabších jazykov. V konečnom dôsledku však ochrana kultúry skončí pri tom, či samotní európski občania budú chcieť chrániť a udržiavať vlastné kultúrne dedičstvo.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...