Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 6. júl 2008       29. august 2002 Bulharsko zažíva prudký pokles populácie Peter Gabaľ Medzi hlavné starosti Európskej únie v priebehu uplynulého roka patrila snaha o sprísnenie prisťahovaleckej politiky. V tej súvislosti sa však objavili pochybnosti o zmysle tohto postupu, keďže západná Európa už dlho starne. Predlžovanie priemernej dĺžky ľudského života a pokles pôrodnosti vedú k tomu, že i pri zvýšení pôrodnosti a zvýšení vekovej hranice odchodu do dôchodku bude musieť ekonomika Európskej únie posilniť vytváranie dôchodkových fondov otváraním sa novým pracovným silám zo zahraničia. Menej sa už v Európe hovorí o odlišnom vývoji Spojených štátov, otvorených imigrácii a deťom. Americká populácia stále viac rastie a mladne. Naproti tomu je ale situácia v západnej Európe stále lepšia, než v stredovýchodnom priestore starého kontinentu. I Slovensko už minulý rok dosiahlo nulový prírastok obyvateľstva. Závažné problémy ale stoja pred Ruskom, a priam dramatickým možno nazvať populačný vývoj v súčasnom Bulharsku. Za uplynulých desať rokov počet obyvateľov Bulharska klesol takmer o pol milióna. Údaje minuloročného sčítania ľudu, podľa ktorého bolo Bulharov takmer osem miliónov, sú však stále ešte optimistickejšie, než tvrdenie londýnskeho výskumného strediska Economist Intelligence Unit, že bulharská populácia predstavuje asi sedem a tri štvrte milióna ľudí s perspektívou ďalšieho poklesu. Medzi hlavné dôvody tohto vývoja, vôbec najhoršieho spomedzi krajín uchádzajúcich sa o členstvo v Európskej únii, patrí emigrácia. V uplynulom desaťročí opustilo krajinu 200.000 ľudí. A podľa prieskumu Národného štatistického inštitútu by to isté rado urobilo ešte ďalšieho tri štvrte milióna ľudí. Celkom 15 percent ľudí vo veku od 15ich do 60tich rokov poškuľuje po zahraničí. Väčšinu potenciálnych emigrantov celkom pochopiteľne predstavujú mladí a vzdelaní ľudia. Prudký odliv bulharského obyvateľstva do cudziny sa začal hneď s pádom komunizmu a otvorením hraníc na začiatku deväťdesiatych rokov. A jeho prvá vlna bola motivovaná politicky: Sčasti mohlo ísť o ľudí, znechutených predošlým režimom, no boli to najmä etnickí Turci, ktorých sa komunisti snažili asimilovať. Dnes už prevažujú ekonomické dôvody: iba jediné percento Bulharov popisuje svoju životnú úroveň ako veľmi dobrú, no každý tretí občan tejto balkánskej krajiny o sebe uvádza, že žije v chudobe. Jordan Kalčev z Národného štatistického inštitútu, v rozhovore pre Slobodnú Európu potvrdzuje, že ľudí z Bulharska vyháňajú práve ekonomické ťažkosti a vidina lepšieho života inde. "Hľadajú väčšiu stabilitu, lepšie pracovné príležitosti, väčšie platy. A vo všetkých týchto ohľadoch oproti Bulharsku samozrejme jasne víťazia krajiny Európskej únie, Spojené štáty, Kanada i Austrália," tvrdí Kalčev. No Bulharov nevyháňa len 18percentná miera nezamestnanosti a nízke platy tých, čo prácu majú. Podľa sociologičky Miry Janovovej "sa totiž k ťaživej hospodárskej situácii pridáva prudké zhoršovanie stavu zdravotníctva a úpadok v oblasti vzdelávania." Také dôležité sociálne sféry, ako sú zdravotníctvo a vzdelávanie, podľa Janovovej priamo súvisia s pocitom stability. Keď ho však niet ani v ekonomickej, ani v sociálnej rovine, výsledkom je stále menší počet detí. Namiesto predtým obvyklých dvoch detí v rodine je dnes normou už iba jedno, ale výnimkou nie sú už ani bezdetné manželstvá. Podľa Miry Janovovej však zárodky tohto trendu sa objavovali už dlho pred pádom komunistov v 1989om. Ďalej Janovová dodáva, že "Bulharsko je v Európe výnimkou už tým, že tu po druhej svetovej vojne nenastal baby-boom," teda prudký nárast pôrodnosti, pretože "Bulhari prežívali šok z násilne presadzovanej industrializácie spoločnosti a prirodzený prírastok už vtedy klesol pod úroveň dvoch detí na jednu rodinu." V 70. a 80. rokoch minulého storočia sa síce komunisti pokúsili radom opatrení silne podporiť rast populácie, avšak bez úspechu. "A čo sa týka postkomunistických vlád, boli pod príliš veľkým tlakom ekonomických problémov a navyše nemali dosť času, takže žiadna z nich sa nikdy nedostala k tomu, aby sa začala venovať otázkam demografickej stratégie, poznamenáva Janovová. Na jednej strane sa obaja citovaní sociológovia zhodujú v tom, že obrat k lepšiemu možno čakať iba ťažko. Situácia v krajine je taká aká je a mladá generácia vyrastá v atmosfére zlých správ, prevažuje negativizmus a nedôvera v budúcnosť. Na strane druhej hľadajú pozorovatelia nádej aspoň v tom, že časť emigrantov odchádza s vidinou možného návratu a že situácia by sa mohla stabilizovať po vstupe do Európskej únie. Lenže viera v prijatie Bulharska do únie v roku 2008 je v tejto chvíli skôr vidinou lepších časov, než termínom, na ktorý sa dá spoľahnúť. A návrat emigrantov je zase nepochybne podmienený reálnym obratom k lepšiemu.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...