Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 5. júl 2008       30. august 2002 Bude mať Európska únia spoločnú ústavu? Briti sú za... Anna Rausová V krajinách východnej a strednej Európy, ktoré sa pripravujú na vstup do Európskej únie, sa hovorí intenzívne o prístupovom procese. V západnej časti Európy sa zasa diskutuje o zmenách, ktorými by táto obrovská inštitúcia mala prejsť, aby mohla pojať do svojich radov nových členov. Prípravou nevyhnutných reforiem bol poverený tzv. konvent, v ktorom majú slovo aj budúci členovia. Veľká Británia začala v týchto dňoch hovoriť o tom, že konvent by mal pripraviť ústavu Európskej únie. Aké motívy sú za touto výzvou, ktorá priamo ovplyvní po vstupe aj postkomunistické krajiny? „Každý golfový klub v Škótsku má svoju ústavu“, tento výrok zaznel od šéfa britskej diplomacie Jacka Strawa. Zdá sa, že signalizuje zmenu postojov vládnucich labouristov. Povedal to totiž s požehnaním premiéra Tonyho Blaira, ktorý ešte pred dvoma rokmi navrhoval namiesto ústavy systém princípov alebo chartu kompetencií, nie však ako právny dokument. Myšlienka európskej ústavy, za ktorú sa postavil Blairov kabinet, je teda zjavne novou líniou v krajine, ktorá nielenže sama nemá písanú ústavu, ale jej obyvatelia sú podľa prieskumov verejnej mienky k únii čoraz skeptickejší. Jack Straw, ktorý sa vyslovil za „písanú ústavu pre ľudí a spoločenstvo Európy a nie pre politické elity“, zjavne narážal na známu priepasť medzi obyvateľmi únie a jej byrokratickými inštitúciami, ako i na celkovo vlažné postoje k bruselskej administratíve v celej západnej Európe. V radoch opozičných konzervatívcov vyvolal návrh nesúhlasné reakcie. Hovorí tieňový minister pre európske záležitosti Richard Spring : AUDIO: „V podstatne rôznorodejšej Európskej únii s 25-imi alebo 27-imi členmi určite nebudeme potrebovať väčšiu centralizáciu a približovanie sa. To, čo ale budeme veľmi potrebovať, je to, aby boli inštitúcie únie pod demokratickou kontrolou“. Posun britskej labouristickej vlády v tejto otázke má podľa hospodárskych novín Financial Times strategické európske, ale i domáce pozadie. Na domácom fronte si Blair nemôže dovoliť akékoľvek náznaky euroskepticizmu kvôli budúcoročnému referendu o európskej spoločnej mene. Podobne analytik Centra pre európske štúdie v Bruseli Karel Lannoo dáva do súvislosti nečakanú vrelosť labouristov v prospech európskej ústavy s otázkou prijatia eura: AUDIO: „V politickom establišmente v Spojenom kráľovstve je čoraz zjavnejší názor, že sa treba pripojiť k ekonomickej a menovej únii. To znamená že je potrebné pripraviť na to cestu. Referendum s negatívnym výsledkom si nemožno dovoliť“. Čo sa týka európskeho kontextu, nový britský postoj nemusí nevyhnutne znamenať pro-integračné motívy, ale skôr naopak, spôsob, ako v konečnom dôsledku obmedziť bruselské právomoci. Londýnu je jasné, že počas uplynulých 50 rokov únia sústreďovala vo svojich rukách čoraz viacej kompetencií. Väčšina zákonov únie dostáva konečnú podobu skôr v Bruseli než v parlamentoch jednotlivých členských štátov. Je tiež možné, že dokument, s ktorým nakoniec príde konvent na čele s jej predsedom, bývalým francúzskym prezidentom Valery Giscard d´Estaingom, bude mať podstatne integračnejší charakter, než by Británia chcela. Tým by nastal zápas medzi tzv. federalistami a krajinami ako Veľká Británia, ktoré sa obávajú straty národnej identity. Analytik Karel Lannoo z Centra pre európske politické štúdie v Bruseli sa domnieva, že „ústava“ bude znamenať podstatne väčší stupeň integrácie než stav, ktorý určujú rôzne záväzné dohody únie: AUDIO: „Ak budeme hovoriť o ústave namiesto dohody, pravdepodobne to znamená kroky, ktoré sú začiatkom usporiadania s podstatne väčšou integráciou než doteraz“. A čo ostatní členovia únie? Taliansko, ktoré je jedným zo zakladajúcich členov Európskej únie, ešte v jej predchádzajúcej podobe, je verné európskym ideálom celé desaťročia. Súčasná vláda Silvia Berlusconiho je však voči únii oveľa rezervovanejšia. Minister hospodárstva Giulio Tremonti v novinách La Stampa povedal, že federalistické myšlienky, kolujúce v konvente, sú pre demokraciu nebezpečné. Postavil sa proti predstave spoločného štátu, v ktorom by hral Brusel hlavnú úlohu ako Washington v Spojených štátoch. Pozdvihnutie obočia spôsobil nedávno belgický premiér Guy Verhofstadt keď sa vyslovil za to, aby akákoľvek budúca podoba európskej ústavy obsahovala spoločné bezpečnostné záruky pre všetkých členov. Verhofstadt tiež podporil integrované vojenské velenie únie. To by znamenalo radikálnu zmenu oproti súčasnej situácii. Dnes neexistuje žiadny zmluvný záväzok o spoločnej obrane. Európska únia tiež nemá žiadne spoločné vojenské sily, ktoré by v prípade potreby mohla nasadiť. Jack Straw sa vyslovil za európsku ústavu, ktorá by jednoduchým jazykom obsiahla práva a povinnosti členských krajín a formulovala by základné princípy, pričom by fungovala ako strážca európskej demokracie. Už citované noviny Financial Times v tejto súvislosti napísali, že tento cieľ nebude ľahké dosiahnuť, ale aj tak veľká debata, ktorá o nej prebieha, je skôr o celkovom smerovaní únie, než o tom, akým spôsobom sa jej výsledok zachytí na papieri.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...