Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       2. september 2002 Z pohľadu socialistických mlynov je veľká voda vlastne vítanou energiou Ivan Štulajter Počas víkendu na niektorých miestach v Českej republike došlo v dôsledku prívalových dažďov k lokálnym povodniam. Niektoré domy nestačili ešte vyschnúť po záplavách, ktoré Česko sužovali pred dvoma týždňami, a opäť do nich prenikla voda, vyliata z korýt riečok a potokov. Ak pred pár dňami, zameranie českých médií udávala živelná pohroma, postupom času čoraz viac priestoru v nich zaberá pohroma čisto ľudskej povahy – „post povodňové“ zvyšovanie daní, na aké sa pripravuje vláda Vladimíra Špidlu. Podľa psychológov nie je na tom nič čudné: v čase živelnej pohromy sme svedkami nebývalej ľudskej solidarity, ktorá zodpovedá vypätej situácii. Ale keď sa oheň uhasí a voda vráti späť do riek, cez prvé pocity skľúčenosti a depresie nad ľudskými obeťami a materiálnymi škodami sa derie na svetlo chladné ekonomické uvažovanie. Ak si česká vláda Vladimíra Špidlu predsavzala získať časť zdrojov na obnovu povodňami zničenej krajiny zvýšením daní a pomalším rastom platov štátnych zamestnancov, už len z hľadiska tohto psychologického dôvodu musí konať čo najrýchlejšie. Postupne totiž kolektívny pocit solidarity vystrieda individuálna kalkulácia a voči nepopulárnym opatreniam sa sformuje odpor. Zatiaľ sa vláde podarilo dohodnúť s odborármi vo verejnom sektore 7 percentné zvýšenie platov, hoci pôvodne sa mali platy zdvihnúť v priemere o 13 percent. Rozpočtová úspora predstavuje zhruba 7 miliárd korún. Štátni zamestnanci budú teda z hľadiska rozloženia „post povodňových“ nákladov najviac zaťaženou skupinou. Do tejto kategórie občanov, spadnú podľa všetkého však aj zamestnanci s príjmom, presahujúcim ročne 1 milión 118 tisíc korún. Má sa totiž zaviesť takzvaná milionárska daň. Inými slovami, takéto a vyššie príjmy sa zdania 37 percentnou sadzbou dane z príjmu fyzických osôb. V súčasnosti je táto daň na úrovni 32 percent. Toto opatrenie má priniesť 1 miliardu korún a patrí azda k najviac kritizovaným návrhom. Slovo má analytik globálnych finančných trhov Pavel Kohout: Audio: „Tu ide hlavne o to, že tá tzv. milionárska daň by, po prvé, štátnemu rozpočtu ani príliš neprospela a, po druhé, vyvoláva také negatívne vedľajšie efekty v tom zmysle, že nemá cenu sa snažiť o vyššie príjmy, pretože vláda to nakoniec aj tak zdaní.“ Zavedenie milionárskej dane a pomalší rast miezd štátnych zamestnancov sa dostanú do rozporu s pôvodnými vyhláseniami českých vládnych predstaviteľov. Podľa nich malo byť bremeno nákladov rozdelené rovnomerne na všetkých občanov. Tejto podmienke azda najlepšie vyhovuje zvýšenie nepriamych daní – dane z pridanej hodnoty a spotrebnej dane. 5-percentná sadzba DPH sa má zvýšiť na 7 percent. Toto asi najviac pocítia občania s nižšími príjmami, pretože touto sadzbou sa zdaňuje spotreba napríklad základných potravín. A hoci sa má znížiť 22-percentná sadzba DPH na 21 percent, mnohé tovary a služby, zdaňované nižšou sadzbou DPH, prejdú do druhej skupiny, čiže aj v tomto prípade možno očakávať rast cien. Takisto má dôjsť k rastu spotrebných daní na alkohol a tabak. Čím viac vody pretieklo od povodní korytami českých riek, o to naliehavejšia je otázka, či cesta zvyšovania beztak už vysokého daňového bremena je tou správnou cestou. Podľa ekonóma Pavla Kohouta by štát paradoxne získal viac, keby niektoré dane znížil a, samozrejme, urobil škrty v sociálnej oblasti: Audio: „Jednou z možností je paradoxne zrušenie niektorých daní, napríklad dane z vlastníctva nehnuteľností. Je známe, že náklady na výber tejto dane sú vyššie, ako výnos z tejto dane. Podľa mňa je veľmi nešťastné, že teraz, keď prišli povodne a zvýšené nároky na štátny rozpočet, tak prvé, o čom sa začalo diskutovať, je zvýšenie daní. Až v druhom rade sa hovorí o úsporách a pokiaľ sa hovorí o úsporách, tak na tom menej správnom mieste. Vôbec nikomu nenapadlo seriózne diskutovať o úsporách v sociálnej a podobných oblastiach, kde sú výdavky štátu najväčšie.“ Ak má česká vláda relatívne jasno v tom, ktoré dane a o koľko sa budú zvyšovať, takmer tma panuje v otázke, či pôjde o časovo ohraničené opatrenia. Keďže vybudovanie sociálneho štátu a jeho samotné udržovanie, čo je vízia ľavicového premiéra Špidlu, bude stáť poriadnu kopu peňazí, bližšie k pravde budú zrejme tí, ktorí hovoria, že pôjde o „trvalé provizórium“. Z pohľadu socialistických mlynov je veľká voda vlastne vítanou energiou.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...