Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       2. september 2002 M. Steiner: odchod z Kosova by bol chybou medzinárodného spoločenstva Peter Gabaľ Územie bývalej, postupne sa rozpadávajúcej Juhoslávie horelo krvavými konfliktmi po celé deväťdesiate roky. Pojem etnických čistiek, najmä na územiach dnešného Chorvátska a Bosny a Hercegoviny, vstúpil do povedomia sveta už vtedy. Posledný z veľkých juhoslovanských konfliktov vypukol v juhosrbskej provincii Kosovo, obývanej najmä etnickými Albáncami. Postupné okliešťovanie autonómie Kosova sa dostávalo do stále ostrejšieho rozporu s rastúcimi požiadavkami Albáncov na väčšiu, či až úplnú samostatnosť. Ozbrojený odpor kosovských Albáncov potláčali ozbrojené sily režimu vtedajšieho juhoslovanského prezidenta Slobodana Miloševiča s intenzitou, nesúcou všetky znaky genocídy. Zastavili ju až nálety západných spojencov na srbské vojenské ciele a infraštruktúru na jar 1999. Po ich úspechu a odchode srbských síl z provincie sa jej správy ujala Dočasná administratívna misia OSN. Za viac než tri roky fungovania Dočasnej správy OSN v Kosove sa svet zmenil. Najmä minuloročnými teroristickými útokmi na Svetové obchodné centrum a ďalšie ciele v Spojených štátoch. Operácia v Afganistane, medzinárodný boj proti terorizmu a dnešné úvahy o zásahu Spojených štátov a ich prípadných spojencov proti Iraku sú faktory, kvôli ktorým sa mení postoj medzinárodného spoločenstva k dĺžke ďalšieho pôsobenia misie OSN v Kosove. Čas na splnenie stanovených cieľov v tejto juhosrbskej provincii sa až dramaticky kráti, vyhlásil v rozhovore s vyslaným korešpondentom Slobodnej Európy v Prištine Jolyonom Naegelem zvláštny splnomocnenec generálneho tajomníka OSN a šéf jej správy v Kosove Michael Steiner. AUDIO: "Myslím, že 11 september zmenil pohľad medzinárodného spoločenstva na to, ako dlho tu možno ďalej pôsobiť. Vojna proti terorizmu ako dôsledok septembrových udalostí odsunula myšlienku, ktorá panovala prakticky vo všetkých európskych metropolách i vo Washingtone, že pôsobenie Dočasnej správy OSN v Kosove je úlohou pre celú generáciu, bez konkrétneho časového limitu. Myslím, že to sa zmenilo." Podľa Michaela Steinera medzinárodné spoločenstvo už neráta s tým, že by misia OSN by mohla v Kosove zotrvávať ešte dajme tomu 10 či 12 rokov, a preto sa urýchlia jej programy vo všetkých oblastiach: od ekonomického cez program znovuvybudovania inštitúcií až po nastolenie zásad právneho štátu. Urýchlenie týchto procesov núti misiu OSN v Kosove k väčšej efektívnosti, pripúšťa 52-ročný nemecký diplomat, keďže podľa neho bude Kosovo s inými horúcimi oblasťami súperiť o väčšiu pozornosť, a najmä väčší podiel obmedzených prostriedkov medzinárodného spoločenstva. AUDIO: "Povedal by som, že sme v medzinárodnej súťaži krásy, z pravidiel ktorej vyplýva, že získame podporu medzinárodného spoločenstva len ak ono uvidí hodnotu toho, za čo platí." Šéf dočasnej správy OSN v Kosove Michael Steiner tento víkend v rozhovore pre Slobodnú Európu ďalej povedal, že sa takisto urýchli dobrovoľný návrat Srbov a príslušníkov ďalších menšín, vysídlených z Kosova od júna 1999. AUDIO: "Oni však musia byť na návrat pripravení. A pripravení budú, až keď sa podarí prekonať aspoň časť tráum z roku 99 a predošlého obdobia. No na to potrebujete čas. Viete, že v Bosne sa návrat uskutočnil vo väčšom rozsahu iba na menšine územia a až po uplynutí istého času. Takže ak je časové rozpätie príliš krátke, nebudeme môcť byť úspešní aj na tomto poli. Preto hovorím, že potrebujeme čas. Nemôžeme tu zmeniť realitu cez noc, ale máme oveľa menej času, ako si ľudia mysleli pred 11. septembrom." Michael Steiner preto varuje medzinárodné spoločenstvo, aby nepripustilo politické vákuum v Kosove, ako dôsledok predčasného ústupu, spôsobeného napätím inde, či už ide o Afganistan alebo o Irak. AUDIO: "Chcem povedať, že potrebujeme ukončiť prácu, ak chceme zabrániť takému vývoju, ako v Afganistane. Nemôžete čosi rozrobiť a potom odísť. Nestačí vyhnať Miloševičove jednotky a odísť – to by bol ten najhorší postup, za ktorým zostane vákuum. Situácia v Kosove by po našom náhlom odchode bola horšia, ako keby sme sem vôbec neprišli. Takže musíme dokončiť svoju práce, ak keď na ňu máme menej času." Keby však medzinárodné spoločenstvo zanechalo v Kosove politické vákuum, mohla by sa provincia stať vývozcom bezpečnostných rizík, rozhodne vo väčšej miere, ako napríklad dnešné Macedónsko. Kosovo potrebuje vyriešenie kľúčových problémov, vrátane položenia základov právneho štátu, politickej stability a konečného statusu provincie. Stiahnutie sa odtiaľ by bolo chybou, ktorá by prenasledovala medzinárodné spoločenstvo.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...