Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       3. september 2002 Spojené štáty, Turecko a Irak Eva Rajecká Americká diplomatická iniciatíva, ktorej cieľom je presvedčiť spojencov o potrebe útoku na iracký režim, naráža na čoraz väčšie problémy. Nemecko, Francúzsko aj Veľká Británia, teda najsilnejšie štáty Európskej únie prostredníctvom rôznych svojich predstaviteľov signalizovali, že pred priamou vojenskou akciou proti Iraku dávajú prednosť diplomatickému úsiliu hlavne zo strany Organizácie spojených národov, aby donútila Irak k prijatiu inšpektorov OSN, ktorých cieľom by bolo zistiť, či Irak naďalej skladuje a vyrába na svojom území zbrane hromadného ničenia. K západoeurópskej opatrnosti sa pridalo aj Rusko, ktoré je tradičným obchodným a politickým partnerom Iraku. Návšteva irackého ministra zahraničných vecí Sabriho v Moskve, ktorá sa práve končí je súčasťou novej diplomatickej iniciatívy irackého režimu, namierenej predovšetkým na európskych spojencov Spojených štátov. Cieľom tejto kampane je presvedčiť európskych predstaviteľov , že útokom proti Iraku by vzniklo, ako sa vyjadril iracký viceprezident Taha Jásin Ramadán „nebezpečenstvo pre bezpečnosť sveta“. Hoci západoeurópski spojenci nevylúčili svoju podporu americkej akcii v prípade neúspechu diplomatického úsilia, Spojené štáty potrebujú získať aj podporu Turecka, ktoré je kľúčovým partnerom v prípade vojenskej akcie proti Iraku. Aj tu však narážajú na rastúce problémy. Tie spočívajú v nevyjasnenom americkom stanovisku k budúcnosti Iraku po zvrhnutí Saddáma Husajna. Turecká vláda sa obáva predovšetkým možnosti vzniku samostatného kurdského štátu na severe Iraku, ktorý je pod ochranou amerických leteckých síl, používajúcich turecké základne. Vláda v Ankare je v dlhodobom konflikte s kurdskou menšinou nielen na svojom vlastnom území, ale aj v Iraku. Obáva sa, že vznik samostatného kurdského štátu v Iraku by podstatne vyostril ašpirácie tureckých Kurdov, ktorých je 18 miliónov. Irackí Kurdi, ktorí sú pod ochranou amerických vzdušných síl sa práve v dôsledku tejto ochrany tešia relatívnej samostatnosti a je zjavné, že v prípade amerického útoku proti irackému režimu by podporovali Spojené štáty. Turecké obavy vyjadril významný činiteľ tureckého ministerstva zahraničných vecí Ugur Zijal, ktorý bol minulý týždeň vo Washingtone: AUDIO:"Rozpad Iraku, ktorý je podľa nášho názoru možný, by nebezpečne narušil súčasnú rovnováhu v tomto regióne a vznikla by ním nová destabilizácia s následkami, ktoré nie je možné predvídať. Pre nás je územná integrita Iraku maximálne dôležitá." Inými slovami, Turecko má v súčasnosti pochybnosti o americkej akcii proti Iraku, hoci podľa pozorovateľov by bolo ochotné uvažovať o svojej podpore vojenského zásahu, keby dostalo zo Spojených štátov uistenie, že nový Irak by nepredstavoval pre Turecko nijakú hrozbu. Napriek tomu je aj Turecko toho názoru, že najprv treba urobiť maximum na dosiahnutie politického kompromisu prostredníctvom Organizácie spojených národov. Čo sa týka irackých Kurdov, aj tí budú musieť dospieť ku kompromisu medzi dvoma politickými smermi, ktoré zastupuje na jednej strane separatisticky ladená Kurdská demokratická strana vedená Masúdom Barzáním a pluralistickejšia strana vedená Džalálom Talabáním. Podľa odborníkov by bolo východiskom, prijateľným pre všetky strany federatívne usporiadanie post-saddámovského Iraku, rozdeleného na 18 provincií. Ale rokovania o podobnom usporiadaní budú nesmierne ťažké aj s ohľadom na vnútropolitickú situáciu v Turecku, kde hrozí mocenský nástup protikurdsky ladenej politickej opozície.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...