|
|
| |
|
Dnes je piatok, 25. júl 2008 |

|
|

|
4. september 2002
|
Spor medzi Ruskom a EÚ o status Kaliningradu a teda Ruska pokračuje
|
Ivan Štulajter
|
Štáty môžu pozostávať z viacerých ostrovov, alebo pevniny a ostrovov, medzi ktorými je more. Je však neobvyklé, aby štát na pevnine delili od časti jeho územia iné štáty. Takýmto štátom je Rusko a tým vzdialeným územím Kaliningrad. Ak sa chce Rus dostať po súši najkratšou cestou do Kaliningradu musí prejsť buď cez územie Bieloruska alebo Lotyšska, a potom územím Litvy. Tento problém sa ešte skomplikuje po vstupe Litvy do Európskej únie. Únia má totiž s Ruskom štandardný vízový režim.
Keď Moskva po Druhej svetovej vojne získala ako vojnovú korisť Kaliningrad, nikomu v Kremli sa vtedy ani nesnívalo, že Sovietsky zväz sa o nejakých 45 rokov rozpadne, že pobaltské štáty, vrátane Litvy, sa osamostatnia a že spolu s ďalšími oslobodenými vazalmi sovietskeho impéria budú smerovať do transatlantických štruktúr. To všetko sa však stalo. A z prímorského Kaliningradu či Königsbergu, rodiska filozofa Immanuela Kanta, tohto malého územia pricviknutého Litvou a Poľskom a ukotveného v nemeckej histórii, sa stala umelá ruská enkláva, odrezaná od ruského územia, na ktorej sa nachádza zhruba milión ľudí a neznámy počet vojakov na tamojšej, samozrejme, ruskej základni.
K problému územnej izolácie Kaliningradu sa však podľa všetkého pridá aj problém zavedenia víz, keď sa Poľsko a Litva v roku 2004 stanú členmi Európskej únie a na hraniciach s Ruskom sa zatiahne „schengenská opona.“ Ruská diplomacia už dlhšiu dobu vyvíja tlak na Brusel, aby všetko zostalo po starom a pohyb občanov Ruska medzi Kaliningradom a Ruskom nebol obmedzený vízovou administratívou. Hoci ešte neexistuje sformulované oficiálne stanovisko Európskej únie, padlo stamodtiaľ už dosť vyhlásení, ktoré predznamenávajú, že ruské snaženie skončí zrejme neúspechom a na dlhý čas jedinou administratívne nekomplikovanou cestou z Ruska do Kaliningradu bude plavba po mori.
Neochotu Európskej únie vyjsť v ústrety ruským požiadavkám vysvetľuje bruselský analytik
Marius Vahl:
Audio: „Európska únia sa obáva, že ak Rusom bude dovolené cestovať do únie bez víz, stanú sa vlastne ekonomickými imigrantami. Ďalším dôvodom je strach z prenikania kriminálnych živlov z ruského územia. Extrémne dlhé hranice tejto krajiny sa totiž len veľmi ťažko kontrolujú.“
Problém ilegálnej migrácie navyše umocňuje skutočnosť, že medzi Ruskom a Európskou úniou nie je uzavretá readmisná dohoda, umožňujúca vracanie nechcených prisťahovalcov späť na územie, odkiaľ prišli.
Podľa moskovského analytika
Timofeja Bordacheva by sa ruská diplomacia skôr ako na boj za bezvízový styk mala sústrediť na zlepšenie ekonomických vzťahov s Európskou úniou:
Audio: „V prvom rade by sa mal zaviesť voľný pohyb kapitálu, až potom by sa mala diskutovať otázka voľného pohybu ľudí medzi Ruskom a úniou. Bezvízové cestovanie nie je len vecou samotných víz, ale týka sa aj sociálneho zabezpečenia a spolupráce v otázkach vymožiteľnosti práva.“
Hoci sú hlasné ponosy Moskvy ohľadom Kaliningradu nasmerované na Brusel, podľa pozorovateľov sú určené skôr na upokojenie ruskej verejnosti - a čo je zrejme ešte dôležitejšie - na utlmenie separatistických nálad v samotnej enkláve. Ak je totiž z pohľadu Moskvy Kaliningrad dôležitou vojensko-strategickou baštou, z pohľadu materiálne strádajúcich obyvateľov tohto územia sa môže Moskva začať javiť ako bremeno, ktorého je lepšie sa zbaviť.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|