Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 6. júl 2008       9. september 2002 Rakúsko zachvátila vládna kríza, budú predčasné voľby Ivan Štulajter Rakúsko sa po víkende ocitlo vo vládnej kríze. Príčinou sú konflikty medzi dnes už bývalou predsedníčkou Strany Slobodných a bývalou vicepremiérkou Susanne Riessovou-Passerovou a Jörgom Haiderom. Spor je to o to bizarnejší, že donedávna medzi týmito dvoma politikmi vládla zhoda. Haider si Passerovú po voľbách v roku 1999 vybral dokonca za svoju nástupkyňu, aby spriechodnil vstup slobodných do vládnej koalície s ľudovcami. Tento kontroverzný politik, označovaný za populistu a pravicového extrémistu, a s ním aj celé Rakúsko sa totiž vtedy dostali pod medzinárodný tlak. Rakúsko, ako to dnes oznámil, premiér Wolfgang Schüssel, čakajú predčasné parlamentné voľby. Mali by sa uskutočniť pravdepodobne 24. novembra. Nie je na tom nič neobvyklé, ak sa vnútrostranícka kríza vyleje z brehov vládnej strany a stane sa aj krízou vládnou. Presne takýto vývoj nabrali vnútropolitické spory v rakúskej strane Slobodných a krajina stojí pred predčasnými parlamentnými voľbami. Včera vicepremiérka a predsedníčka FPÖ Susanne Riessová-Passerová, ako aj jej spolustraník a minister financií Karl-Heinz Grasser oznámili, že odchádzajú z koaličnej vlády a zo straníckych funkcií. Vzápätí sa k nim pripojil aj predseda poslaneckého klubu Peter Westenthaler. Bezprostrednou príčinou sa stal spor o termín spustenia daňovej reformy. Podľa pôvodných plánov malo k nej dôjsť v nasledujúcom roku, lenže to sa nerátalo s tým, že Rakúsko bude potrebovať obrovské prostriedky zo štátneho rozpočtu na obnovu krajiny po rozsiahlych povodniach. Zatiaľ čo vicepremiérka Riessová-Passerová súhlasila s odkladom štartu daňovej reformy na rok 2004, bývalý predseda FPÖ a v strane stále vplyvný korutánsky hajtman Jörg Haider sa postavil do tvrdej opozície. Reforma, ktorej jedným z dôsledkov má byť zníženie daní pre stredné vrstvy, sa podľa neho má začať už od budúceho roka v súlade s pôvodnými plánmi. Aby si jeho požiadavky našli cestu k čo najširším vrstvám rakúskej spoločnosti, Haider problém sebe vlastným spôsobom zabalil do populistického hávu: Daňová reforma alebo stíhačky. Tie totiž mala v pláne nakúpiť pre rakúsku armádu vláda. Podľa dostupných informácií sa však stíhačky mali začať splácať až po piatich rokoch od nákupu, to znamená, v čase, keď už bude daňová reforma fungovať v praxi bez ohľadu na to, či sa spustí o rok alebo o dva. Haider sa však v spore neobmedzil len na vyhlásenia, ktorými by podkopával autoritu predsedníčky Rieissovej-Passerovej, ale postavil sa aj do čela vnútrostraníckeho odporu a začal hroziť zvolaním mimoriadneho zjazdu. Na ňom sa mala jasne zadefinovať línia strany vo veci daňovej reformy, ale zrejme aj v ďalších kontroverzných otázkach, akou je napríklad rozšírenie Európskej únie a v tej súvislosti aj česko-rakúsky problém zrušenia Benešových dekrétov či dostavby jadrovej elektrárne Temelín. Počas noci zo soboty na nedeľu asi 400 delegátov radikálneho krídla FPÖ na stretnutí síce zmiernilo požiadavku na urýchlené zvolanie mimoriadneho zjazdu. Ten sa mal namiesto októbra uskutočniť až v januári. Ako sa však ukázalo, pre Passerovú, ktorá už predtým pohrozila demisou, ak sa v strane presadí mimoriadny zjazd, nebol prijateľný ani tento mierny ústupok. Svoju demisiu zdôvodnila slovami, že “vnútrostranícke rozpory ochromili stranu a vážne poškodili jej dôveru u voličov”. Za pravdu je dáva vývoj preferencií. Tie prvýkrát od roku 1990 klesli pod 20 percent. Mimoriadny zjazd je však už realitou a nezaobíde sa bez personálnych zmien. Tie môžu Jörga Haidera opäť vyniesť do čela strany. Je veľmi pravdepodobné, že práve Haiderove neuspokojené mocenské ambície stoja v pozadí celého sporu, ktorý vyústil vládnou krízou. Podľa pozorovateľov víťazom vnútropolitického konfliktu v FPÖ je Haider. Práve pod tlakom jeho stúpencov sa mu podarilo z predseníckeho kresla v strane vystrnadiť bývalú chránenkyňu - Susanne Riessovú-Passerovú. Tá paradoxne bola v júni s veľkou podporou už druhýkrát zvolená do funkcie. To ukazuje na skutočnosť, že faktickým vodcom slobodných je práve Haider. Ak sa v roku 1999 predseda Ľudovej strany Wolfgang Schüssel snažil “odhaiderizovať” rakúsku politiku prizvaním slobodných k vládnej zodpovednosti a zároveň tým rozčeriť mŕtve vody veľkých vládnych koalícií medzi ľudovcami a sociálnymi demokratmi, ktoré už boli rakúskou politickou tradíciou, výsledok tejto snahy je po nedeli minimálne sporný. Jasnejšie bude po predčasných voľbách.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...